Politicky motivovaná kriminalita sa v Nemecku za desať rokov zdvojnásobila. Motorom sú sociálne siete

V roku 2025 v krajine zaznamenali rekordných 85 837 politicky motivovaných trestných činov, čo predstavuje medziročný nárast o dve percentá.
počítač, zločin
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com
Ďalšia zmena. Slovensko sa definitívne dozvedelo, kde bude hrať na MS v hokeji 2027
Zdroj: SITA

Politicky motivovaná kriminalita v Nemecku sa za posledné desaťročie zdvojnásobila a vlani dosiahla historické maximum, vyplýva to z údajov, ktoré v utorok zverejnila spolková vláda.

V roku 2025 bolo celkovo bolo zaznamenaných 85 837 takýchto trestných činov vrátane nenávistných prejavov, poškodzovania majetku či fyzických útokov, čo predstavuje medziročný nárast o dve percentá. Približne polovica z nich mala pravicovo‑extrémistické pozadie.

Radikálne sociálne siete

„Zďaleka najviac trestných činov spáchali pravicoví a krajne pravicoví páchatelia,“ uviedol spolkový minister vnútraAlexander Dobrindt. Zároveň však upozornil, že najprudšie rástla kriminalita na ľavicovej scéne. Bezpečnostné zložky poukazujú na čoraz tvrdší tón v online priestore, ktorý podľa nich prispieva k radikalizácii a násiliu.

„Kľúčovým motorom polarizácie sú sociálne siete, cez ktoré sa šíria nenávisť, podnecovanie a propaganda,“ povedal šéf Spolkového kriminálneho úradu Holger Münch. Dodal, že online radikalizácia môže „v najhoršom prípade“ vyústiť až do závažných trestných činov v reálnom svete.

Politické násilie stúplo o 1,2 percenta

Počet násilných politicky motivovaných trestných činov stúpol o 1,2 percenta na 4 156 prípadov, čo je najviac za posledných desať rokov. Nárast zaznamenali pravicové aj ľavicové extrémistické skupiny.

Takzvané trestné činy z nenávisti vzrástli o 1,8 percenta na 22 159 prípadov, pričom viac než 80 percent z nich bolo motivovaných xenofóbiou. Antisemitské trestné činy stúpli o päť percent na 6 548 prípadov. Bezpečnostné orgány evidovali aj 5,7‑percentný nárast nábožensky motivovanej kriminality, ktorá dosiahla 1 983 prípadov.

Viac k osobe: Alexander Dobrindt