Ministri financií eurozóny zároveň Atény vyzvali, aby do 22. júla schválili druhú sériu reforiem, a aby aktualizovali legislatívu súvisiacu s prvou sériou opatrení, ktoré už grécky parlament prijal.
Šéf Európskej centrálnej banky informoval, že v prípade nevyhnutnosti bojovať s rizikom príliš dlhého obdobia nízkej inflácie, je rada guvernérov jednotná v súvislosti so svojím záväzkom použiť dodatočné, nekonvenčné nástroje v rámci mandátu.
Tlačenie peňazí prostredníctvom skupovania vládnych dlhov, známe tiež ako politika kvantitatívneho uvoľňovania, sa považuje za jeden z posledných nástrojov, ktoré môže ECB nasadiť v boji proti riziku deflácie.
Šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann hlasoval proti programu nákupu dlhopisov s tým, že za pomalý hospodársky rast eurozóny môžu vysoké dlhy a slabá konkurencieschopnosť jednotlivých krajín eurozóny.
Mario Draghi vyjadril predpoklad, že spotrebiteľské ceny v eurozóne by mohli naďalej klesať po tom ako Európska centrálna banka rozhodla, že bude nakupovať štátne dlhopisy.
Hlavná refinančná sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá ovplyvňuje aj úrokové sadzby pre klientov bánk, zostáva na rovnakej úrovni. Trhy však stále čakajú na ďalšie opatrenia banky.
Taliansky prezident Giorgio Napolitano rezignoval na svoju funkciu. Na čele krajiny stál deväť rokov. Bol prvou hlavou štátu, ktorá zostala na čele Talianska aj po skončení prvého funkčného obdobia.
