Orbánova peňaženka i jeho zať. Kto zarába miliardy na vládnych zákazkách v Maďarsku?

Keď sa Viktor Orbán v roku 2010 vrátil k moci, mnohí v Maďarsku očakávali stabilitu a ekonomický rast. 
Viktor Orbán
Maďarský premiér Viktor Orbán. Foto: archívne, SITA/AP.
Masívny výbuch na Malte po výbuchu továrne na pyrotechniku
Zdroj: X Mundo en Cenflcto

Keď sa Viktor Orbán v roku 2010 vrátil k moci, mnohí v Maďarsku očakávali stabilitu a ekonomický rast. O šestnásť rokov neskôr však vyšetrovanie denníka Financial Times vykresľuje obraz systému, ktorý kritici označujú za organizované presmerovanie verejných zdrojov k úzkej skupine ľudí blízkych premiérovi.

Mosty, miliardy a starí známi

Na juhu krajiny, neďaleko hraníc s Chorvátskom a Srbskom, rastie nový most cez Dunaj. Projekt v hodnote takmer 750 miliónov eur realizuje podnikateľ László Szíjj – dlhoročný Orbánov priateľ a obchodný partner. Jeho príbeh je ukážkový.

Pred rokom 2010 patrila jeho firma medzi stredne veľké stavebné podniky. Od návratu Orbána k moci však zaznamenala prudký rast. Spoločnosti, ktoré Szíjj vlastní, získali štátne zákazky v hodnote takmer 8 miliárd eur. Pre porovnanie – v predchádzajúcich piatich rokoch to bolo len niekoľko stoviek miliónov.

Nie je sám. Podľa analýzy státisícov verejných obstarávaní sa podobný vzorec opakuje pri skupine trinástich podnikateľov, ktorí majú osobné alebo obchodné väzby na premiéra.

„Národná spolupráca“ alebo klientelizmus?

Orbán tento model nazýva „národnou spoluprácou“ – prepojením štátu a súkromného sektora v záujme krajiny. Kritici však hovoria o klientelizme, čo je systém, v ktorom verejné peniaze končia u spriaznených podnikateľov, ktorí na oplátku podporujú politickú moc.

Čísla sú výrečné. Kým pred rokom 2010 získavali tieto firmy približne jedno percento štátnych zákaziek, po Orbánovom návrate ich podiel vzrástol na 14 percent. V absolútnych číslach ide o viac než 28 miliárd eur.

Ekonomický analytik István János Tóth tento systém označuje priamo: „Ide o kleptokraciu. Elita zneužíva slabé právne prostredie na obohacovanie sa.“

Muž v centre siete

Kľúčovou postavou celej schémy je Lőrinc Mészáros – Orbánov priateľ z detstva, ktorý sa stal najbohatším človekom v krajine. Dostal dokonca prezývku „Orbánova peňaženka“. Jeho podnikateľské impérium vyrástlo najmä vďaka štátnym zákazkám, často v stavebníctve a infraštruktúre.

Mészáros nie je izolovaný hráč. Okolo neho vznikla sieť partnerov, medzi nimi aj Szíjj, s ktorými spoločne vstupuje do tendrov. Firmy často spolupracujú v konzorciách a následne si rozdeľujú zisky.

Zaujímavý je aj prípad Lajosa Simicsku, bývalého Orbánovho blízkeho spojenca. Po ich rozkole v roku 2015 sa jeho podnikateľské impérium rozpadlo a aktíva postupne prešli práve k Mészárosovi a ďalším členom skupiny.

Rodina, priatelia, biznis

Do tejto siete patria viaceré známe mená, pričom napríklad István Tiborcz, Orbánov zať, sa zaradil medzi najbohatších podnikateľov v krajine najmä vďaka verejným projektom a výhodnému financovaniu, zatiaľ čo István Garancsi, dlhoročný premiérov blízky spoločník, patrí tiež medzi stabilných hráčov v tejto sieti a Gyula Balásy zasa vybudoval silné postavenie v oblasti reklamy a mediálnych služieb pre vládu.

Spoločným znakom ich úspechu je prudký nárast zákaziek po nadobudnutí firiem alebo nadviazaní spolupráce v rámci tejto siete.

Európske peniaze a bruselský tlak

Významnú časť zákaziek financovala Európska únia. Od roku 2010 získali firmy tejto skupiny približne 12 miliárd eur z európskych fondov.

Obavy z korupcie však viedli k tomu, že Brusel v roku 2022 zmrazil približne 27 miliárd eur určených pre Maďarsko. Napriek tomu tok peňazí úplne neustal.

Europoslanec Daniel Freund upozorňuje, že aj po zmrazení financií si spriaznené firmy nachádzajú nové cesty k verejným zdrojom.

Zvlášť problematické sú tendre, do ktorých sa prihlási iba jedna firma. Podiel takýchto zákaziek paradoxne rástol – v posledných rokoch dosiahol až 69 percent v prípade politicky prepojených spoločností.

Politické dôsledky

Korupčné škandály sa stali jednou z hlavných tém pred voľbami. Opozícia, reprezentovaná napríklad Péterom Magyarom, otvorene spája Orbána s klientelistickým systémom.

Podľa prieskumov získava opozičné hnutie Tisza výraznú podporu a existuje reálna šanca, že by mohlo získať parlamentnú väčšinu.

Niektorí analytici sa domnievajú, že práve preto sa tempo prideľovania zákaziek v posledných rokoch zrýchlilo. „Je to panika,“ tvrdí Tóth. „Snaha získať čo najviac zdrojov, kým je to ešte možné.“

Krajina na križovatke

Maďarsko dnes stojí pred zásadnou otázkou: je model „národnej spolupráce“ skutočne cestou k prosperite, alebo ide o systém, ktorý podkopáva dôveru v štát?

Reportáž Financial Times naznačuje, že odpoveď nebude len ekonomická, ale predovšetkým politická. Výsledok najbližších volieb môže rozhodnúť nielen o budúcnosti Orbána, ale aj o tom, akým smerom sa krajina vydá – či smerom k otvorenejšiemu systému, alebo k pokračovaniu modelu, ktorý koncentruje moc aj bohatstvo v rukách úzkej skupiny ľudí.

Viac k osobe: Daniel FreundPeter MagyárViktor Orbán
Firmy a inštitúcie: EU Európska únia