OĽaNO má svoje stanovy ukryté. Sľubuje ich zverejniť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Igor Matovič
Igor Matovič vo volebnej centrále hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) po skončení parlamentných volieb. Trnava, 1. marec 2020. Foto: SITA/AP.

Základný dokument, ktorý upravuje pravidlá fungovania OĽaNO, je doteraz schovaný pred zrakmi verejnosti. Na internetovej stránke OĽaNO stanovy nie sú zverejnené. Nie je tak zrejmé, čo musí záujemca o členstvo podstúpiť, aká je sústava orgánov hnutia alebo aké postihy hrozia pri nedodržaní disciplíny, či ako môže človek prísť o členstvo v hnutí Igora Matoviča.

Na webových stránkach ostatných parlamentných subjektov vrátane mimoparlamentného Hlasu je možné sa bez problémov dopátrať k stanovám.

Zvláštnosťou webovej stránky OĽaNO tiež je, že nevedno, či je Matovič vôbec jeho šéfom. Rovnako sa nedá z webu zistiť, kto zastáva ďalšie funkcie v hnutí. Stránka však informuje o tom, kto z OĽaNO obsadil vládne a parlamentné funkcie.

Keď sa portál SITA.sk tlačového oddelenia OĽaNO opýtal, prečo nie sú stanovy zverejnené na webovej stránke, hovorca Matúš Bystriansky odpovedal, že stanovy by sa mali čoskoro zverejniť. OĽaNO ich zároveň zaslalo Webnovinám.

Pokiaľ ide o funkcionárov OĽaNO, tlačové oddelenie hnutia uviedlo, že členmi predsedníctva sú Igor Matovič, Eduard Heger, Ján Budaj, Natália Milanová, Peter Pollák starší, Július Jakab, Jaroslav Naď, Jozef Viskupič a Michal Šipoš.

Štíhle hnutie so 45 členmi

Zvláštnosťou Matovičovho hnutia je, že ide o veľmi štíhly politický subjekt so skromným počtom členov. Podľa výročnej správy OĽaNO k 31. decembru 2019 evidovalo 45 riadnych členov. Členské príspevky neplatili. Poslanecký klub OĽaNO je pritom početnejší, má 53 členov.

Dlhé roky malo hnutie len štyroch členov. Nebyť predsedu SNS Andreja Danka, zrejme by sa na tom nič nezmenilo. Novela zákona o politických stranách, ktorú Danko presadil v roku 2018, určila politickým subjektom, ktoré chcú kandidovať do parlamentu alebo europarlamentu, konkrétne počty členov.

NR SR: Rokovanie 57. schôdze
Zľava: Poslanec za stranu SaS Martin Klus, predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič a predseda SNS Andrej Danko. Foto: SITA/Branislav Bibel

Strany majú mať dvojnásobný počet členov, ako je počet osôb na kandidátnej listine. Znamená to, že ak sa o poslanecký mandát uchádza 150 ľudí, strana by mala mať prinajmenšom 300 členov. Druhá možnosť je, že by mala mať aspoň 45 členov najvyššieho orgánu.

S hnutím aj bez neho

Z OĽaNO ojedinele prenikla v minulých rokoch informácia, že sa chce otvoriť novým členom. Na otázku, či vládne hnutie plánuje tento rok alebo v tomto volebnom období zvýšiť počet členov, Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO uviedol, že navyšovaním členskej základne sa interne zaoberajú orgány hnutia.

Poslanci parlamentu, ktorých oslovili Webnoviny.sk, povedali, že im vyhovuje, ako OĽaNO funguje.

„To je taká tá špecifickosť tohto hnutia, že môžeme kandidovať ako nezávislé osobnosti. Skôr zvažujem, či by som chcel aj v budúcnosti pôsobiť vo svete politiky. Asi rád naďalej zostanem nezávislou osobnosťou,“ povedal poslanec Jozef Bubnár.

Dodal, že ešte sa nerozhodol o ďalšom fungovaní v politike. „Ja som srdcom učiteľ, robil som iks vecí s mladými ľuďmi, ktoré ma napĺňali omnoho viac ako to, čo robím teraz, aj keď, samozrejme, politiku robím takisto so zapálením a zodpovedne,“ zdôraznil.

Poslanec Jozef Pročko tiež nie je členom OĽaNO. „Nechcem byť v žiadnej strane, chcem iný systém. Verím, že dospejeme do štádia, keď strany nebudú rozhodovať o Slovákoch,“ uviedol.

Podľa Pročka sa ľudia do Smeru „pchali“ nie preto, aby sa usilovali o všeobecnú prosperitu, ale o svoju vlastnú. Dodal, že keby zistil, že v OĽaNO „čo len jeden jediný kšeftuje, tak tam nie som“.

Stály prísun novej krvi

V minulom volebnom období sa zdalo, že Veronika Remišová ako poslankyňa OĽaNO chcela hnutie viac otvoriť novým členom, nakoniec z neho vystúpila.

Keď odchádzala spolu s ďalšími štyrmi poslancami v spoločnom vyhlásení uviedli, že OĽaNO umožnilo vstup do politiky novým ľuďom, ale neumožnilo im stať sa riadnymi členmi hnutia, keďže nimi nemohli byť ani samotní poslanci hnutia.

„Aj preto sa mnoho cenných ľudí, ktorí za hnutie kandidovali v rôznych voľbách, z OĽaNO vytratilo,“ dodali.

Šéf OĽaNO Matovič reagoval, že je zraňujúce, ak poslanci dostali pred voľbami lukratívne ponuky od iných strán. Povedal tiež, že neprišiel robiť štandardnú politiku, ale robí ju trošku inak.

Običajní_ľudia_sulík
Zľava: Členovia Obyčajných ľudí Jozef Viskupič a Erika Jurinová, predseda SaS Richard Sulík, Obyčajní ľudia Igor Matovič a Martin Fecko. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Pravdou je, že Matovič s veľmi obmedzeným počtom preverených členov sa nemusí obávať rozkolu či útoku vlastných ľudí. Lojalitu poslaneckého klubu má zabezpečenú pravidelnou obmenou.

Poslancov v končiacom volebnom období presunie na spodné priečky kandidátnej listiny a nové mená obsadia prvé miesta. Svojho času sa Matovič vyjadril, že takto zabezpečuje prísun „novej krvi“.

Oddanosť šéfovi

Politológ Tomáš Koziak hovorí, že volič očakáva od každej strany či hnutia transparentné fungovanie. „To, že OĽaNO nechce byť otvorenou politickou stranou, sa podpíše pod to, že politický život bude mať relatívne krátky,“ podotkol.

Podľa Koziaka pre dlhodobé fungovanie strany je dôležité, aby mala vybudovanú členskú základňu a vedela zabezpečiť fungovanie štátu po prevzatí moci. Poukázal na to, že OĽaNO malo problém s obsadením rôznych funkcií po voľbách.

Politológ tiež upozornil, že OĽaNO rastie a padá so svojím šéfom. Považuje to za rizikové. „Ak by Matovič náhodou vycúval z politiky, v OĽaNO vedia, že by aj oni rýchlo skončili. Týmto spôsobom sa dá tiež vysvetliť fanatická oddanosť niektorých poslancov Matovičovi počas nedávnej vládnej krízy,“ dodal Koziak.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Igor MatovičJozef BubnárJozef PročkoTomáš Koziak
Firmy a inštitúcie OĽANO