Hlavným motívom tohtoročného Mníchova bol citeľný posun od teoretických diskusií k „tvrdej bezpečnosti“. Michal Onderčo zdôraznil, že zatiaľ čo v minulosti dominovali témy ako odzbrojovanie či boj proti terorizmu, dnes je prioritou obrana a odstrašenie. Európa si podľa neho uvedomila, že už nemôže byť len pasívnym poslucháčom amerických vízií.
„Európania prišli pripravenejší, pretože prišli s konceptom… a boli viac pripravení viesť autonómnu diskusiu na rôzne bezpečnostné témy,“ uviedol Onderčo. Tento sentiment potvrdil aj Martin Sklenár, podľa ktorého už Európa nie je v stave „odovzdaného očakávania“, ale prichádza s vlastnou agendou a konkrétnymi výstupmi.
Fínsky vzor a nemecká zodpovednosť
Veľkú pozornosť diskutéri venovali severskej kultúre odolnosti, ktorú reprezentuje napríklad fínsky prezident Alexander Stubb. Fínsko, populáciou porovnateľné napríklad so Slovenskom, vykazuje mimoriadnu mieru pripravenosti na obranu – až 80 – 90 % obyvateľstva je ochotných brániť vlasť.
Chceme mať najsilnejšiu armádu v Európe, hovorí nemecký veľvyslanec a má odkaz aj pre slovenských politikov
Martin Sklenár v tejto súvislosti vyzdvihol fínsku komunikáciu: „Dokážu ľuďom vysvetliť, že svet je nebezpečný… preto potrebujeme mať veľkú armádu, preto musíte chodiť na základnú vojenskú službu“. Podobným smerom sa vydáva aj Nemecko pod vedením Friedricha Merza, kde sa téma opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby stretáva s pochopením verejnosti práve vďaka otvorenému informovaniu o hrozbách.
Sklenár pripomenul, že nielen Nemecko, ale celá Európa už nemôže investovať svoj ekonomický úspech len do sociálneho systému; musí prevziať ekonomickú zodpovednosť za európsku obranu.
Transatlantické vzťahy: Civilizovane, ale s napätím
Vystúpenie amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia bolo vnímané ako diplomatickejšie a civilizovanejšie v porovnaní s minuloročnými vyhláseniami viceprezidenta JD Vanca, no obsahovo zostáva tvrdé. Pozornosť zaujala snaha USA komunikovať viac s jednotlivými národnými štátmi než s Európskou úniou ako celkom. Rubiove návštevy Budapešti a Bratislavy sú vnímané ako podpora „patriotických síl“ a konceptu „Európy národov“.
Sklenára za tým vidí snahu Spojených štáty mať vplyv na procesy v Únii. „Američania … potrebujú členov EÚ, ktorí sa budú zvnútra snažiť ovplyvňovať rozhodnutia EÚ, ktoré budú viac v prospech Spojených štátov“.
Ukrajina a Čína: Skúsenosti verzus pretvárka
V otázke Ukrajiny nastal dôležitý posun – Ukrajina už nie je len žiadateľom o pomoc, ale stáva sa držiteľom neoceniteľných bojových skúseností. Prezident Zelenskyj v Mníchove hovoril o integrácii ukrajinských schopností do európskej obrany.
„V Európe existujú dve armády, ktoré majú bojové skúsenosti – Ukrajinci a Rusi. Ak považujeme Rusko za hrozbu, je kriticky dôležité, aby sme tie skúsenosti mali pri sebe,“ upozornil Sklenár s tým, že pre Európu je životne dôležité dostať Ukrajinu čo najbližšie k svojim štruktúram.
Vystúpenie čínskeho predstaviteľa bolo naopak označené za „uhladenú pretvárku“. Čína sa snaží štylizovať do pozície garanta multilateralizmu, zatiaľ čo technologicky podporuje ruskú vojnovú mašinériu.
Slovenské prázdne kreslo
Najostrejšia kritika v podcaste smerovala k slabej slovenskej účasti na najvyššej úrovni. Miroslav Wlachovský označil neúčasť premiéra či prezidenta v Davose a v Mníchove za veľkú chybu. Martin Sklenár doplnil, že Mníchovská bezpečnostná konferencia je unikátne miesto, kde sa v jednej miestnosti stretávajú hlavy štátov bez protokolárnych filtrov: „Obrať sa o túto príležitosť je nezodpovedné… na jednom mieste za dva dni máte vyriešené veci, ktoré musíte naháňať po svete potom dva, tri roky“.
Absencia slovenskej politickej špičky na podo;bných podujatiach oslabuje našu schopnosť ovplyvňovať medzinárodné dianie a budovať dôležité bilaterálne vzťahy.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- V čom sa líši prístup Emmanuela Macrona a Friedricha Merza k budovaniu európskej obrany a akú úlohu v tom hrá francúzsky jadrový arzenál.
- Ako moderné technológie a umelá inteligencia menia povahu boja, kde sa tank stáva „samostatným serverom“ a drony majú polročné inovačné cykly.
- Prečo je Slovensko vnímané v Holandsku ako „brzda“ EÚ a ako na túto kritiku reaguje holandská investičná sféra.
- Akú veľkú časť populácie dokáže Fínsko ochrániť v krytoch.
