Odporcovia a obhajcovia obrannej dohody s USA žonglujú so slovami, ale zmluva umožní vznik základní USA na Slovensku, hovorí český politológ a bezpečnostný expert Tomáš Šmíd. Poukazuje na viacero ústupkov v prospech Washingtonu a varuje pred incidentmi spôsobenými americkými vojakmi. Na druhej strane priznáva, že podobnú zmluvu s USA uzavrelo viacero štátov vrátane susedného Maďarska. Rozhovor s odborníkom priniesol denníkstandart.sk.
NATO vs. Rusko
Ako vnímate túto dohodu? Kritici namietajú, že pôsobí jednostranne výhodne pre USA.
To si musí v prvom rade vyhodnotiť Slovenská republika, respektíve slovenská verejnosť – do akej miery je výhodná pre USA a pre Slovensko. Je zrejmé, že na základe návrhu zmluvy bude mať americký personál na území iného suverénního štátu v určených areáloch pomerne veľkú autonómiu.
Je skutočne táto zmluva veľmi podobná tým, aké uzavreli s USA napríklad Maďarsko a Poľsko, ako to deklaruje slovenské ministerstvo obrany a zahraničných vecí?
To nedokážem presne posúdiť, nepoznám právne podrobnosti. Faktom však je, že v Poľsku panuje o prítomnosti amerických ozbrojených síl do veľkej miery politická zhoda, čo je dané ich historickou skúsenosťou, z ktorej vyplývajú aj atlantistické tendencie v rámci poľskej spoločnosti. Poľsko je, samozrejme, kľúčový štát východného krídla NATO. Aj Maďarsko zohráva v americkom strategickom uvažovaní už dlhšie dôležitú úlohu, najmä v kontexte NATO a jeho južného a juhovýchodného krídla.
Heger odmieta akékoľvek košpirácie súvisiace s obrannou zmluvou s USA, voči dezinformáciám sa už ohradila aj americká veľvyslankyňa
Nie je náhodou, že tamojšie základne Pápa a predtým Taszár boli dôležité už pred vstupom Maďarska do NATO. Slovensko v tejto súvislosti znamená posilnenie východného krídla a nepochybne to súvisí s narastajúcim napätím v americko-ruských vzťahoch či vzťahoch NATO-Rusko. Predpokladám, že obsah zmlúv sa líši len v detailoch a miestnych špecifikách.
Suverenita Američanov
Na základe článku 3 dohody „sú ozbrojené sily USA oprávnené operačne riadiť dohodnuté zariadenia a priestory na účely prístupu a používania ozbrojenými silami USA, dodávateľmi USA, závislými osobami a inými podľa vzájomnej dohody“. Má SR podobne postavenú zmluvu s nejakým iným štátom?
Nie. Respektíve neviem o tom.
V článku 4 je uvedené: „Rozmiestnený materiál ozbrojených síl USA a zariadenia alebo ich časti určené na skladovanie takéhoto rozmiestneného materiálu budú využité výlučne na použitie ozbrojenými silami USA. Ozbrojené sily USA budú mať výlučnú kontrolu nad prístupom k takémuto rozmiestnenému materiálu, jeho používaním a nakladaním s ním a budú mať neobmedzené právo kedykoľvek takýto rozmiestnený materiál vyviezť z územia Slovenskej republiky.“ Nie je to de facto vznik vojenských základní USA na území SR?
Toto je jeden z kameňov úrazu. Odporcovia a obhajcovia žonglujú so slovami. Samozrejme, že to základne budú. Čo iné by to bolo? Už len to, že sa bude dohoda každoročne vyhodnocovať, znamená, že to nie je len nejaká efemérna záležitosť. Nedá sa predpokladať, aspoň v najbližšom čase, že si americké ozbrojené sily spravia z tých vymedzených areálov nedobytné pevnosti s veľkým počtom mužov v zbrani. Ale miera americkej suverenity v daných priestoroch a stanovené činnosti neznamenajú nič iné ako vznik základní v tom sémantickom zmysle, ktorý si s tým slovom spájame.
Žilinkove výhrady k spolupráci s USA vníma ministerstvo ako jeho politický názor. Generálny prokurátor sa domnieva, že porušuje Ústavu SR
Na základe článku 11 dohody by sa lietadlá, plavidlá a vozidlá mohli voľne pohybovať po území SR a nepodliehali by prehliadke bez súhlasu USA. Nepovažujete to za neprimerane široké právomoci pre cudziu armádu na slovenskom území?
Sú to nepochybne široké právomoci. Suverénny štát by mal mať aspoň nejakú teoretickú možnosť mať kontrolu nad vlastným územím a spojencami. Aj tí môžu napáchať incidenty, poznáme množstvo príkladov. Z Okinawy, Rammsteinu (hoci tam americké vojská neprišli pôvodne ako spojenecké), z Talianska a tak ďalej. Vznikajú z toho veľmi emocionálne a politicky vypäté situácie, vlny antiamerikanizmu a podozrenia z amerického (neo)kolonializmu. To by si mali uvedomovať predovšetkým americkí partneri pri tvorbe návrhov podobných zmlúv.
Trestnoprávna zodpovednosť
V článku 12 čítame: „Ozbrojené sily USA oznámia slovenským orgánom každý prípad podľa odseku 1 tohto článku, s výnimkou trestných činov, za ktoré možno uložiť pokutu alebo trest odňatia slobody na menej ako (3) tri roky.“ Je to bežná súčasť medzinárodných obranných zmlúv?
Zmluva s Maďarskom z roku 2019 znie takmer identicky. Výnimka to teda rozhodne nie je.
Ako vnímate, že Slovensko sa v článku 12 vzdáva prednostného práva na výkon trestnej právomoci, kľúčové bude stanovisko orgánu USA a podľa článku 13 dáva armáde USA právomoc navštevovať väzňov mimo návštevných hodín s možnosťou širokých asistenčných právomocí?
To je opäť niečo, o čom som hovoril už vyššie. Tieto de facto výhody, ktoré iný človek stíhaný na Slovensku nemá, sa opäť v určitých situáciách obrátia akurát tak proti americkým ozbrojeným silám a USA. Prinesie im to len zahraničnopolitické škody. Na druhej strane rozumiem snahe USA chrániť svoj personál pred prípadnými excesmi z druhej strany. Kľúčová je otázka, do akej miery je to rovnocenný spojenecký vztah, kto má väčší záujem o americkú vojenskú prítomnosť na Slovensku a kto by bol ochotnejší robiť ústupky.
Mesežnikov: Odmietnutie návrhu obrannej dohody medzi Slovenskom a USA je politickou zlomyseľnosťou Generálnej prokuratúry
Považujete za primerané, že podľa zmluvy by mohla vojenská polícia USA zasahovať nielen vo vojenských zariadeniach, ale aj v ich okolí?
Je to výrazný ústupok Američanom. Ani partnerské policie v rámci Europolu nemôžu používať silu na území iného štátu, aj keby to bolo len kilometer za hranicou.
Vlastné obchody či športoviská
Nepovažujete za príliš široký článok 21, konkrétne: „Ozbrojené sily USA môžu na území Slovenskej republiky na vzájomne dohodnutých miestach zriadiť vojenské služobné predajne, predajne potravín a iné predajne, otvoriť stravovacie zariadenia, spoločenské a vzdelávacie centrá a služobné rekreačné priestory.“
Ak prijmeme fakt, že hovoríme o regulérnych základniach, tak je to bežný postup. Na všetkých väčších základniach majú americké ozbrojené sily vlastné bistrá, kiná a športoviská. Nie je to nič kontroverzné. Len to do istej miery znamená, že lokálne ekonomiky sa neposilnia natoľko, ako keby sa personál zo základní chodil stravovať a nakupovať do miestnych obchodných centier.
Ozbrojené sily USA, ich partneri a dodávatelia by boli podľa zmluvy oslobodení od daní, ciel a poplatkov. Je to bežná súčasť obranných dohôd?
Na určitý typ tovaru áno. Najmä na ten, ktorý je považovaný za nevyhnutný na chod základní. Mali by však o tom hostiteľskému štátu vystavovať príslušné potvrdenia.