Predaje cez internet, ktoré nabrali na obrátkach počas pandémie, naďalej rastú. Vlani až 65 percent Slovákov a Sloveniek kupovalo tovar cez internet.
Len päť krajín Európskej únie má vyšší podiel online zákazníkov v populácii ako Slovensko. Medzi nimi aj bohaté Luxembursko a európski digitálni lídri, akými sú Švédsko či Dánsko. Vyplýva to z najnovšieho ročného prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostat.
Tunajšia obľuba online nakupovania vzrástla od pandémie najviac spomedzi krajín EÚ. V prvom pandemickom roku 2020 nakupovalo cez internet 48 percent Slovákov. Najčastejšie kupovaným artiklom naďalej zostáva oblečenie a obuv, vrátane športových odevov.
Čo kupuje každý piaty online zákazník?
Nasledujú vitamíny a doplnky výživy, ktoré si cez internet objednáva každý piaty Slovák či Slovenka. Už od roku 2021 patríme medzi krajiny s najväčším záujmom o výživové, farmaceutické a medicínske produkty, predávané bez predpisu. Na tie sa doťahujú dodávky hotových jedál z reštaurácií a reťazcov rýchleho občerstvenia.
Nakupovanie oblečenia je často „peklo“, väčšie veľkosti majú obmedzený výber a ženy trápia aj ďalšie problémy
Päticu najviac objednávaných tovarov dopĺňa kozmetika a nábytok. Online nákupy sú rozšírené najmä medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi všetkých vekových kategórií, a to naprieč Európou. Ich dopyt v prvom rade smeruje na internetové stránky, ponúkajúce oblečenie. Slovensko nie je výnimkou.
Rozdiel je vo výrazne vyššom záujme vysokoškolsky vzdelaných o výživové a medicínske doplnky. Na Slovensku ich kupuje 32 percent, v únii 17 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Muži sa okrem toho zameriavajú na elektroniku, ženy na kozmetiku.
Cez internet nakupuje veľa ľudí z nízkopríjmových skupín
Európskym zvyklostiam sa vymykajú aj tunajšie časté nákupy mužov s nízkym vzdelaním. Tí vo väčšom rozsahu objednávajú spotrebnú elektroniku, filmy a reštauračnú stravu. Vitamíny a výživové doplnky má v zásielke len máloktorý z nich.
Veková štruktúra online spotrebiteľov je podobná európskej, s výnimkou mladej generácie. Medzi mladými ľuďmi na Slovensku je online nakupovanie oveľa rozšírenejšie než v únii. Štatistiky dvíhajú najmä mladé ženy vo veku od 16 do 24 rokov. Najčastejšie si objednávajú oblečenie, kozmetiku a jedlo z reštaurácií či prevádzok rýchleho občerstvenia.
Na Slovensku každý druhý nezamestnaný kupuje tovar cez internet. Ľudia bez práce vo väčšine ostatných krajín EÚ takto nakupujú v oveľa menšej miere. Práve nezamestnaní, ľudia s nízkym vzdelaním a iné príjmovo slabšie skupiny sú vyhľadávačmi lacnejších ponúk na internete. To vysvetľuje aj veľké množstvo malých objednávok zo Slovenska.
Slováci a Slovenky preferujú nákupy nižšej hodnoty
Slovenskí online zákazníci, na rozdiel od iných Európanov, robia veľa drobných objednávok. Vyše 28 percent z nich platí za zásielku menej ako 50 eur. Európska únia ako celok má len necelých 13 percent takýchto internetových klientov. S vyššou príjmovou úrovňou krajiny rastie aj priemerná hodnota objednávky.
Drobné online nákupy odrážajú nižšie príjmy v krajine, ale zároveň vyvolávajú otázky o efektívnosti doručovania. Pri častom doručovaní rastúceho počtu malých zásielok, dodávaní do odľahlých kútov krajiny či vracaní tovaru z e-shopov vznikajú nadmerné emisie CO2.
Riešením je moderné doručovanie do výdajných boxov. Komisia pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Európskeho parlamentu považuje doručovanie do výdajných miest (pick-up pointov) za značný pokrok v technológii doručovania zásielok. Odber zásielky na výdajnom mieste alebo zo samoobslužného boxu podľa nej produkuje o pätinu nižšie emisie v porovnaní s doručovaním priamo na adresu.
Ako upozorňuje eurokomisia, ani žiadané zmeny obchodného modelu kuriérskych služieb však nedokážu vyrovnať emisie z rastúceho rozsahu e-commerce. Množstvo doručovaných zásielok totiž neustále rastie a európski zákazníci stále preferujú klasické doručovanie domov. Poľahčujúcou okolnosťou pre Slovensko je jeho šiesta najhustejšia sieť jednotných odberných miest v Európe.