Skákanie, čuchanie či okusovanie: Čo sa vám pes snaží povedať, keď je v strese?

Príde návšteva a váš pes začne skákať po ľuďoch. Na prechádzke zrazu zastane a začne zúrivo čuchať trávu. Alebo si doma nervózne okusuje hračku, prípadne dokonca nábytok. Náhoda? Vôbec nie.
Správanie psa v strese môže mať rôzne prejavy.
Ilustračné foto: Getty Images
Maďarsko odblokovalo miliardy eur z fondu EÚ na vojenskú pomoc Ukrajine
Zdroj: SITA

Za týmito „čudnými“ zvykmi sa často skrýva niečo oveľa dôležitejšie – spôsob, akým sa pes vyrovnáva so stresom. To, čo majitelia považujú za nevychovanosť alebo neposlušnosť, je v skutočnosti prirodzená reakcia na napätie. Ak ju pochopíte, dokážete svojmu psovi výrazne uľahčiť život.

Stres nie je vždy nepriateľ

Slovo stres znie negatívne, no u psov – rovnako ako u ľudí – má aj svoju pozitívnu stránku. Pomáha im prispôsobiť sa novým situáciám.

Nové prostredie, cestovanie autobusom, presťahovanie sa do bytu alebo návšteva veterinára. To všetko sú momenty, ktoré môžu psa vyviesť z rovnováhy. Ak sa však s nimi postupne vyrovná, stres splnil svoj účel. Problém nastáva vtedy, keď je stres príliš silný alebo trvá príliš dlho. Vtedy sa pes nedokáže adaptovať a začne si pomáhať rôznymi „technikami“, ktoré môžu byť pre okolie nepríjemné.

Prečo pes skáče, čuchá alebo okusuje

Každý pes má svoj vlastný spôsob, ako sa upokojiť. Niekedy skáče na ľudí, iný sa schová do kúta a ďalší začne štekať alebo ničiť veci. Tieto prejavy sa nazývajú stratégie zvládania stresu. Ich cieľ je jednoduchý – znížiť napätie a vrátiť psa do psychickej rovnováhy.

Napríklad:

  • Skákanie na ľudí môže byť prejavom vzrušenia alebo snahy zvládnuť silné emócie
  • Intenzívne čuchanie pomáha psovi „odviesť pozornosť“ a upokojiť sa
  • Okusovanie hračiek či predmetov uvoľňuje napätie podobne ako u ľudí žuvanie žuvačky

Niektoré psy dokonca v strese robia veci, ktoré by ste nečakali – jedia trávu, naháňajú si chvost alebo sa nadmerne olizujú.

Každý pes reaguje inak

Zaujímavé je, že rovnaká situácia môže vyvolať úplne odlišné reakcie. Predstavte si, že k vám príde návšteva. Jeden pes vyskočí a bude si pýtať pozornosť , druhý sa schová za gauč, tretí začne štekať a štvrtý si vezme hračku a začne ju hrýzť . Všetci však reagujú na to isté – stres z novej situácie.

„Detské“ a „dospelé“ stratégie zvládania

Odborníci rozlišujú dva základné typy reakcií.

Pasívne (tzv. „detské“)

Tieto reakcie sú typické najmä pre šteniatka, ale môžu sa objaviť aj u dospelých psov:

  • schovávanie sa za majiteľa
  • zamrznutie na mieste
  • úplné „vypnutie“ a nereagovanie

Ide o snahu vyhnúť sa problému bez aktívnej konfrontácie.

Aktívne (tzv. „dospelé“)

Tu pes reaguje aktívnejšie:

  • vyhľadáva blízkosť majiteľa
  • snaží sa uniknúť zo situácie
  • alebo naopak reaguje útokom či výpadmi

Tieto reakcie bývajú výraznejšie a pre okolie často problematickejšie.

Naučené správanie, keď si pes „vytvorí vlastnú stratégiu“

Okrem vrodených reakcií existujú aj tie, ktoré sa pes naučí počas života. Ak napríklad zistí, že okusovanie topánok ho upokojí, je veľká šanca, že to bude robiť vždy, keď bude v strese. Rovnako môže začať ťahať za vodítko, štekať alebo ničiť veci. Tieto správania sa spúšťajú automaticky – pes nad nimi „nerozmýšľa“. Jednoducho robí to, čo mu v minulosti pomohlo.

Ako rozpoznať, že ide o stres

Nie každé správanie musí hneď znamenať problém. Kľúčom je sledovať súvislosti. Ak sa rovnaké správanie opakuje vždy v podobnej situácii (napríklad pri stretnutí s cudzími ľuďmi alebo psami), ide veľmi pravdepodobne o reakciu na stres.

Typické je aj to, že správanie je monotónne. Pes robí stále to isté – rovnaké čuchanie, rovnaké skákanie alebo rovnaké okusovanie.

Keď správanie začne prekážať

Niektoré stratégie sú úplne neškodné. Ak si pes v strese pričuchne k zemi alebo sa pritúli k majiteľovi, nie je dôvod na obavy. Horšie je, keď správanie ohrozuje psa alebo jeho okolie:

  • pes pri ohňostroji utečie a stratí sa
  • pri stretnutí s iným psom reaguje agresívne
  • doma ničí nábytok alebo veci

V takýchto prípadoch je dôležité konať.

3 kroky, ako pomôcť psovi zvládnuť stres

Dobrá správa je, že väčšinu problémov sa dá postupne zmierniť.

1. Predvídajte situácie

Všímajte si, čo vášho psa stresuje. Je to hluk, cudzie osoby alebo iné psy? Ak to viete, dokážete situáciu lepšie zvládnuť.

2. Naučte sa čítať signály

Sledujte jeho správanie ešte predtým, než sa „rozbehne“. Často existujú jemné náznaky , napätie, stuhnutie, zvýšená pozornosť.

3. Ponúknite alternatívu

Namiesto nežiaduceho správania dajte psovi inú možnosť.

Ak napríklad začne byť nervózny pri kontakte s cudzími ľuďmi, môžete ho zaujať hračkou alebo jednoduchým povelom. Postupne si vytvorí nový návyk.

Dôležitá je pestrosť správania

Pes, ktorý pozná len jednu reakciu, ju bude používať stále. Preto je dobré učiť ho rôzne spôsoby, ako reagovať. Môže to byť pokojné sedenie pri majiteľovi, hra s hračkou, jednoduché povely alebo odchod zo situácie. Čím viac možností pes má, tým lepšie si dokáže vybrať tú, ktorá mu pomôže najviac.

Zmena správania nepríde zo dňa na deň. Vyžaduje si čas, dôslednosť a pochopenie. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že pes vás nechce nahnevať. Snaží sa len zvládnuť situáciu, ktorá je pre neho náročná. Ak mu pomôžete nájsť vhodnejšie riešenie, odmenou vám bude pokojnejší, vyrovnanejší a šťastnejší pes.

Ďalšie k téme