Vybudovanie novej železničnej stanice (ŽST) Bratislava filiálka by si podľa aktuálnej štúdie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vyžiadalo investíciu približne 120 miliónov eur, pričom ekonomicky návratné riešenie zatiaľ hľadajú kombináciou viacerých variantov. Ani jeden z pôvodne posudzovaných scenárov totiž nedosiahol v analýze nákladov a prínosov pozitívny výsledok.
Ako informovala hovorkyňa ŽSR Petra Lániková, štúdia realizovateľnosti pre úsek Bratislava predmestie – Bratislava filiálka preverila päť rôznych variantov technického riešenia vrátane podzemných, povrchových aj prestupných koncepcií. Na ďalšie posudzovanie boli vybrané tri z nich, no všetky narazili na ekonomické limity, ktoré vyplývajú aj z metodiky Ministerstva dopravy SR, nezohľadňujúcej výnosy z rozvoja územia.
Výlučne na pozemkoch štátu
ŽSR preto navrhli upravený variant označený ako 1B, ktorý kombinuje prvky viacerých riešení a rešpektuje finančné možnosti projektu. Počíta s vybudovaním estakády nad ulicami Riazanská a Jarošova v dĺžke približne 900 metrov, pričom koľajisko stanice by zostalo na úrovni terénu v priestore súčasnej nevyužívanej stanice.
Súčasťou návrhu je aj nová staničná budova pri Šancovej ulici so zázemím železničnej prevádzky, ktorá je prepojená nadchodom s územím na opačnej strane ulice. Tento variant umožňuje ďalší urbanistický rozvoj územia. Projekt by sa mal realizovať výlučne na pozemkoch vo vlastníctve štátu, čo podľa ŽSR zjednodušuje jeho prípravu.
Odškodňovanie po vlakových nehodách čakajú zmeny, zranení môžu dostať peniaze aj spätne
Nová stanica by podľa železníc mohla výrazne odľahčiť preťaženú hlavnú stanicu v Bratislave, najmä v súvislosti s nákladnou dopravou a presmerovaním časti osobnej dopravy. Zároveň by slúžila ako náhradná stanica počas modernizácie hlavnej stanice a zlepšila dostupnosť centra mesta vďaka polohe pri Trnavskom mýte, ktoré ponúka výhodnejšie napojenie na mestskú hromadnú dopravu.
„Projekt Filiálky považujem za kľúčový pre riešenie problémov s narastajúcim tlakom na dopravnú kapacitu hlavnej stanice. Aj vďaka tejto štúdii je tu možnosť vyriešiť problematiku uzla Bratislava zmysluplne,“ uviedol generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.
Pod zemou to nepôjde
Štúdia realizovateľnosti preverila alternatívne technické riešenia nad rámec odporúčaní v štúdii uskutočniteľnosti pre železničný uzol Bratislava z roku 2019. Zároveň zohľadnila aktuálne prevádzkové podmienky, najmä Plán dopravnej obslužnosti Slovenska železničnou dopravou a zámer vedenia vysokorýchlostných vlakov cez železničný uzol Bratislava.
Podzemné varianty, ktoré preferuje mesto, v nej narážajú na komplikované geologické podmienky. Vysoká hladina podzemnej vody v oblasti a jej prúdenie medzi Malými Karpatmi a Dunajom môžu podľa štúdie predstavovať riziko pre okolité stavby.
