Súčasné zahraničné a domáce dianie sprítomňuje otázku ľudských práv a ukazuje, že sú aj naďalej dôležitou témou. Odborníci sa zhodujú, že vzhľadom na aktuálne udalosti je potrebné posilniť ochranu ľudských práv na Slovensku.
V diskusii, ktorú pri príležitosti Dňa ľudských práv zorganizovala Nadácia otvorenej spoločnosti, sa diskutovalo o tom, aké majú ľudské práva postavenie v našom právnom systéme, ako aj o budúcnosti ľudských práv na národnej a európskej úrovni. V tlačovej správe o tom informovala Nadácia otvorenej spoločnosti.
Neoddeliteľná súčasť demokracie
Nadácia uviedla, že právna úprava základných ľudských práv je neoddeliteľnou súčasťou demokratického a právneho štátu. Ústavnou revolúciou v tomto zmysle predstavovalo prijatie Listiny základných práv a slobôd v roku 1991.
„Išlo zrejme o najvýznamnejší ústavodarný akt po novembrových udalostiach v roku 1989, ktorý mal zásadný význam pre formovanie moderného demokratického a právneho štátu v Českej a Slovenskej federatívnej republike, ako aj v jej nástupníckych štátoch, tak v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike,“ zhodnotil Ladislav Orosz, bývalý sudca Ústavného súdu SR s tým, že je potrebné, aby bola Listina považovaná za ústavný klenot novodobých ústavných dejín ako Čechov, tak aj Slovákov.
Orosz tiež poukázal na to, že SR má duplicitnú vnútroštátnu ústavnú úpravu inštitútu základných práv a slobôd, obsiahnutú priamo v druhej hlave Ústavy SR, aj v Listine základných práv a slobôd.
Slobodný prístup k informáciám
Podľa verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského sa na Slovensku prijatím zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o povinnom zverejňovaní zmlúv na internete presadil princíp otvorenosti verejnej správy, ktorý v niektorých svojich aspektoch nemá na svete obdobu.
„Napríklad žiadny iný štát na svete neotvoril v tom čase všetky zmluvné klauzuly tak, ako naša republika,“ vysvetlil Dobrovodský a dodal, že SR vyniká tiež v prípade niektorých aspektov v oblasti rodinného práva.
V rámci diskusie sa venovala pozornosť aj záväzkom, ktoré vyplývajú z kľúčových dokumentov obsahujúcich ľudské práva.
Ľudské práva náležia všetkým
„Práve to, či štát napĺňa záväzky, ku ktorým sa sám zaviazal v Ústave odráža kvalitu právneho štátu a zároveň to reflektuje záujem spoločnosti o dodržiavanie ľudských práv,“ povedala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá je v súčasnosti členkou Správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti.
Verejný ochranca prác doplnil, že ľudské práva náležia všetkým bez rozdielu, a preto je ich ochrana pre fungovanie demokratických systémov kľúčová.
Osobitne v súvislosti s právami menšín, ku ktorým patria rómske komunity, či LGBTI+ komunita, sa s prihliadnutím na aktuálne udalosti odborníci zhodujú, že je potrebné ochranu ľudských práv na Slovensku posilňovať.
Chcú pridať šesť nových práv
Vo verejnej a odbornej diskusii dlhodobo zaznievajú návrhy, ktoré sa týkajú aktualizácie a rozširovania katalógu ľudských práv.
Napríklad iniciatíva Každý z nás je angažovaná v tom, aby sa do Charty základných práv Európskej únie pridalo šesť nových základných práv, ktoré by sa týkali technologického rozvoja alebo klimatickej krízy.
„S touto myšlienkou prišiel nemecký právnik a spisovateľ Ferdinand von Schirach. Nové práva by sa podľa neho mali týkať napríklad aj práva spotrebiteľa poznať pôvod produktu, či právo občana obrátiť sa na európske súdy, keď dochádza k štrukturálnemu porušovaniu ľudských práv. Von Schirach ich zavedenie opisuje ako revolúciu bez výstrelu,“ uviedol Dobrovodský.
Najväčší výdobytok revolúcie
Iniciatíva poukazuje na to, že dokumenty, v ktorých sú garantované ľudské práva neboli aktualizované desiatky rokov, a preto je ich znenie v súčasnosti nedostatočné.
Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák uzavrel s tým, že ľudské práva sú najväčším výdobytkom revolúcie z roku 1989 a dnes sú pre nás ako keby samozrejmosťou.
Blaščák apeluje na to, že je potrebné často a dôrazne pripomínať ľudsko-právne aspekty súčasných spoločenských výziev a problémov, pretože ľudské práva a slobody sú spoločnou pôdou pre hľadanie spoločenskej zhody o tom, v akej krajine chcem žiť, a čo chceme zanechať pre ďalšie generácie.