Rob Spence, 37-ročný filmár z Toronta, v detstve zažil nehodu, ktorá mu zmenila pohľad na svet – a to doslovne. Ako tínedžer sa zvykol hrávať s puškou na farme svojho starého otca a to sa mu jedného dňa stalo osudným. Rob po jednom výstrele prišiel o pravé oko, no chuť objavovať svet cez šošovku ho neopustila. Z Kanaďana sa stal uznávaný filmár, ktorý sa pred niekoľkými rokmi rozhodol pre odvážny krok. Rob Spence si nechal vyrobiť miniatúrnu kameru, ktorú mu lekári vložili priamo do očnej buľvy.
Prototyp videokamery vyrobili v roku 2009 a magazín Time ho vyhlásil za jeden z najlepších vynálezov roka. Implantácia kamery do oka prebehla úspešne a Rob sa odvtedy podpisuje prezývkou „Eyeborg“. Bezdrôtovú kameru poháňa drobná trojvoltová batéria. Kamera však zrak filmárovi nevrátila – nie je totiž nijako prepojená s mozgom. Namiesto toho nahráva všetko, na čo sa Mr. Eyborg pozrie. Kamera má v sebe zabudovaný aj vysielač, vďaka ktorému sa všetko v reálnom čase prenáša na harddisk počítača. Momentálny model pracuje v nízkom rozlíšení a aj vysielač funguje na krátke vzdialenosti, čo v praxi znamená, že Rob musí pri líci držať anténu, aby dosiahol dobrý signál. Tím technikov však už usilovne pracuje na vylepšenej verzii: „Narozdiel od vás, ľudia, sa môžem neustále aktualizovať na vyššiu úroveň,“ zažartoval Spence. Do výbavy rodáka z Toronta pribudla aj verzia oka s červeným LED svetlom, aké mal aj robot vo filme Terminátor.
Nadšený filmár neváhal a po tom, ako sa kamera stala súčasťou jeho tela, sa rozhodol z obrazov svojho každodenného života nakrútiť film. „Oči sú ako žiadna iná časť ľudského tela. Je to miesto, kam sa ľudia pozerajú, keď sa zaľúbia a určujú aj to, či niekomu veríte alebo nie. S kamerou na tom istom mieste nastanú veľké zmeny – hlavne v spôsobe, ako ma ľudia budú vidieť a vnímať,“ myslí si Spence. Svoju kameru namiesto oka využíva na nahrávanie „pravdivejších“ konverzácií, než aké by sa mu podarilo nakrútiť s klasickou kamerou v rukách. „Keď prinesiete kameru, ľudia sa zmenia. Nie je to vôbec odzbrojujúce. Takto sa dostanem ku skutočnejším rozhovorom.“
Filmár chce svoje dokumenty natáčať spôsobom, pri ktorom si ľudia nebudú vedomí, že sa stávajú súčasťou filmu. Až po ukončení rozhovoru jeho účastníkom povie pravdu a dá im podpísať súhlas či prípadný nesúhlas so zverejnením materiálu. „Sú v tom zahrnuté etické problémy, ale ja som hlavne filmár. Ak ľudia nechcú byť v mojom dokumente, je to v poriadku, budem ich rozhodnutie rešpektovať,“ dodal Rob, ktorý na svojich dokumentoch pracuje nonstop. O čom budú, vraj prezradí až po ich zverejnení. Súčasťou jeho projektu je i stretávanie sa s inými „kyborgmi“, ktorí žijú s technologicky vyspelou náhradou končatín či orgánov. Výsledok jeho najnovšieho bádania si môžete pozrieť v nasledovnom dokumente.