Rozloha morského ľadu v Arktíde dosiahla túto zimu najnižšiu úroveň v histórii meraní, čím sa prakticky vyrovnala rekordne nízkej hodnote z minulého roka.
Podľa údajov National Snow and Ice Data Center dosiahla maximálna rozloha ľadu 15. marca približne 14,29 milióna kilometrov štvorcových. Ide o najnižšiu hodnotu za 48 rokov satelitného sledovania a zároveň o týždeň skorší vrchol než vlani.
Island zas o krok bližšie k EÚ. Brusel a Reykjavík podpísali obrannú zmluvu
Vedci upozorňujú, že slabšia tvorba ľadu poskytuje „náskok“ pre jarné a letné topenie. Očakáva sa preto rýchlejší a rozsiahlejší úbytok ľadu počas teplejších mesiacov, čo súvisí s rastúcimi teplotami spôsobenými klimatickou zmenou.
Hoci topenie morského ľadu priamo nezvyšuje hladinu oceánov, má zásadné dôsledky pre ekosystémy. Druhy ako polárne medvede sú od ľadu závislé pri rozmnožovaní a získavaní potravy, pričom jeho úbytok ohrozuje ich prežitie.
Vedci zistili, že jazerá na antarktickom ostrove sú prepojené s oceánom v podzemí
Zmeny v Arktíde majú aj širšie dopady. Odhalené oceánske oblasti absorbujú viac tepla, čo môže urýchľovať otepľovanie. Zároveň sa otvárajú nové lodné trasy a prístup k prírodným zdrojom, čo zvyšuje geopolitický význam regiónu.
Experti upozorňujú, že Arktída sa v dôsledku klimatických zmien mení na strategicky dôležitý priestor, kde sa stretávajú záujmy viacerých štátov a rastie riziko napätia.
