„Žena narodená v roku 1981, 162 cm vysoká s bakalárskym titulom, vedúca projektantka v zahraničnej firme s mesačným zárobkom nad 10-tisíc juanov hľadá muža narodeného v rokoch 1974 až 1982 s bakalárskym alebo vyšším titulom, rodinne založeného a so zmyslom pre zodpovednosť,“ takto znie jeden z tisícok inzerátov, ktoré v nepremokavých obaloch cez víkendy zdobia Ľudové námestie v Šanghaji. V meste, kde byť slobodný je skutočným znakom hanby, sa zúfalí rodičia pravidelne stretávajú za každého počasia, aby „propagovali“ svoje nezadané a zaneprázdnené deti a našli im tak partnera, s ktorým budú môcť prežiť zvyšok svojho života.
Šanghajský Manželský trh, ktorý domáci familiárne volajú aj „dohadzovačský kútik“, sa každý víkend hemží stovkami Číňanov, ktorí hľadajú šťastie a lásku pre seba či svoje deti. No nie vždy úspešne. Manželský trh má mieru úspešnosti podstatne nižšiu, ako i tak zúfalý trh práce. „Chodím sem každý víkend už dva roky, ale miera úspechu je nízka. Niektorí sem však chodia aj štyri-päť rokov a nikoho nenájdu,“ hovorí zúfalá matka, ktorej dcéra odišla študovať do Anglicka na sedem rokov. „Keď sa vrátila, bolo už príliš neskoro na to, aby si našla priateľa. Ona si myslí, že čas, ktorý prežila v Anglicku za to stál, ale pre mňa nie je na svete nič dôležitejšie, ako založenie rodiny,“ dodáva staršia žena.
Rovnako ako ona premýšľajú aj ďalší rodičia zaneprázdnených detí súcich na vydaj a ženbu. Inzeráty so základným popisom, v ktorých nechýbajú hlavne telesná výška, vzdelanie a výška platu, na stene „trhoviska“ neustále pribúdajú. Väčšina rodičov sem však prichádza osobne a púšťa sa do debát s ostatnými návštevníkmi. Nezadaní mladí ľudia však o tom, že ich opisy sú zaradené na „zozname čakateľov“, často ani netušia.
„Moja dcéra nesúhlasí s tým, aby som sem chodila. Ukradla som jej fotografiu, aby som ju mohla ukázať na trhu,“ priznáva nešťastný otec, ktorý svoju 29-ročnú dcéru vyslal už na 12 stretnutí s mužmi, ktorých našiel na trhu. „Zatiaľ to však nezabralo,“ dodáva muž, ktorý nemá v pláne sa vzdať.
Aj keď nezadaní mladí ľudia často nesúhlasia s tým, aby rodičia chodili na Manželský trh, lebo to pokladajú za trápne či ponižujúce, ich rodičia to vidia inak. „V Číne existujú tradície, podľa ktorých sa ľudia musia vydať či oženiť. Ak v období, keď budem umierať, moja dcéra ešte stále nebude vydatá, nebudem môcť zavrieť oči,“ povedala matka 28-ročnej úspešnej projektantky.
Zatiaľčo sa priemerný inzerát zameriava na vekovú skupinu 20-30 s prevažnou väčšinou nežného pohlavia, v dave v parku možno stretnúť i starších ľudí, ktorí by si na prstenník radi navliekli obrúčku. „Vyrobil som si špeciálny plagát, lebo sa nechcem stratiť v dave,“ povedal 73-ročný vdovec Zhang Wenjiang, ktorý v ruke drží svoju fotografiu z obdobia svojej promócie. Šanghajský dôchodca, ktorý sem chodieva takmer každú sobotu a nedeľu, údajne skúšal nájsť svoju životnú partnerku aj pomocou zoznamovacej agentúry. Tá však od neho len zbytočne ťahala peniaze. „Nájsť guráž na to, aby som sem prišiel, nebolo jednoduché. Bol som ženatý, moja manželka bola krásna, ale už zomrela. V živote mi nič nechýba, len sa nemám s kým večer porozprávať,“ vysvetlil sympatický starček. To sa však už k nemu blížila staršia dáma. Po desaťminútovom rozhovore si vymenili kontaktné údaje. „Porozprávame sa ako priatelia a uvidíme, či sa k sebe hodíme,“ dodal vdovec, ktorý si na trhovisku lásky práve dohodol rande. O jeden inzerát na preplnenom námestí menej.
www.cnngo.com