Maďari boli pre november 89 kľúčoví, tvrdí Gál

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Fedor_gál

BRATISLAVA 10. novembra (WEBNOVINY) – Maďari boli podľa sociológa a bývalého disidenta Fedora Gála jedným z najdôležitejších článkov novembrových udalostí. „Maďari zohrali v novembri 1989 absolútne kľúčovú úlohu. Maďarská nezávislá iniciatíva vznikla o jeden deň skôr ako Verejnosť proti násiliu (VPN). Jej lídri boli v prvý deň všetci pohromade, boli pripravení a mali dobré nápady,“ povedal a jednou vetou dodal, že voľby v roku 1990 boli možno prvé a posledné, kde išli Maďari a Rómovia na kandidátke VPN v úplne rovnakom postavení ako ktokoľvek iný. Gál vyzdvihol ich spoluprácu a poznamenal, že maďarská karta sa začala používať až oveľa neskôr v neprospech Slovákov aj Maďarov.

O nežnej revolúcii, ktorej 20. výročie si pripomenieme 17. novembra, hovorí bývalý disident ako o zázraku. „Zázrak bol vôbec to, že sa to stalo, že revolúcia prebehla bez násilia, v eufórii s masívnou podporou. No zázraky netrvajú dlho a podľa mňa ten zázrak sa začal končiť niekedy okolo prvých slobodných volieb. Odvtedy už žijeme normálne štandardné životy, predtým sme nežili v normálnej štandardnej spoločnosti.“

Gál priznal, že v prvé týždne, keď sa začali revolučné pohyby, nikto nevedel, ako celá akcia dopadne. Vzápätí však dodal, „pochybujem o tom, že niekto rozmýšľal nad tragickým scenárom. Boli sme nasadení v akcii, šli sme do toho na plný plyn. Boli síce chvíle, keď prichádzali správy o zhromažďovaní milícií, ale na naše konanie to nemalo žiaden vplyv.“ Revolúcia podľa neho pripomínala miestami veľký happening, ale poukázal aj na osobné drámy, ktoré prebiehali v zákulisí. „Mnoho ľudí si protesty neželalo, mnohí si mysleli, že bude padať mana z neba, mnohí stratili po roku 1989 pôdu pod nohami,“ opísal.

Novembrový aktivista prikladá v tomto procese veľký význam médiám. „Keď sme sa prvýkrát ocitli v televízii, tak to malo strašne veľký mobilizačný účinok na ľudí. Tá rola médií bola obrovská.“ Gál sa vyjadril aj k organizácii protestov. Za hlavných organizátorov bratislavských zhromaždení považuje Martina Bútoru a Petra Zajaca, tých označil za dramaturgov, mozgy v pozadí. Ako tribúnových lídrov vyzdvihol zase Jána Budaja a Milana Kňažka. „Martin Bútora a Peter Zajac vymýšľali softvér a Milan Kňažko a Ján Budaj boli ľudia tribún, oni moderovali ten diskurz s davom, čo nie je vôbec jednoduché. Na tých pódiách sa vystriedala obrovská masa ľudí,“ zhodnotil.

Sociológ odmietol akékoľvek konšpirácie, ktoré sa v súvislosti so 17. novembrom šírili a šíria. „Konšpirácie sprevádzajú celé dejiny ľudstva. Ja som samozrejme počítal s tým, že po dvadsiatich rokoch sa bude o nežnej revolúcii hovoriť ako o dohode komunistov s disentom, Američanov s Rusmi.“ Ako však skonštatoval, proti týmto teóriám možno postaviť iba fakt, že revolúcia prebehla v celom Československu.

Gál na záver vyjadril nádej, že sa podobné revolúcie už nebudú musieť opakovať. „Po skúsenosti s komunizmom, fašizmom a nacizmom je krvavá zmena pomerov niečo patologické. Ja dúfam, že krvavé ani žiadne iné revolúcie už v tomto civilizačnom priestore nebudú,“ uzavrel.

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján BudajMilan KňažkoPeter Zajac