Krízové udalosti a voľby majú spoločnú jednu vec. Ľudia vtedy hľadajú rýchle odpovede. Chcú vedieť, čo sa deje, komu veriť a čo majú robiť.
Práve v takých chvíľach sa však online priestor mení na miesto, kde sa fakty miešajú s dojmami, staré videá s novými udalosťami a názory s údajnými správami.
Počas krízových udalostí a volieb je preto dôležité sledovať dôveryhodné správy z overených médií, keďže na sociálnych sieťach sa v tomto období často šíria nepravdivé alebo zavádzajúce informácie.
Prečo sa šíria rýchlejšie v čase kríz a volieb
Dezinformácie sa nešíria len pre samotný obsah. Často fungujú preto, že trafia správnu emóciu.Dezinformácie nefungujú len preto, že sú nepravdivé. Fungujú najmä preto, že zasiahnu emóciu.
Počas povodne, útoku, politickej krízy alebo volieb sa ľudia boja, hnevajú alebo majú pocit, že im niekto niečo tají. Taký obsah sa potom zdieľa rýchlejšie ako pokojné vysvetlenie.
World Economic Forum v analýze upozornilo, že dezinformácie zhoršujú dôsledky veľkých rizík tým, že narúšajú dôveru a zosilňujú šoky od volieb až po ekonomické krízy.
Nejde teda iba o problém internetu. Nepravdivý obsah môže ovplyvniť rozhodovanie voličov, ochotu rešpektovať výsledky volieb aj správanie ľudí počas mimoriadnych udalostí.
Veľký rozdiel robí aj rýchlosť. Kým redakcia overuje pôvod videa, dátum záberov alebo stanovisko úradov, anonymný profil môže v priebehu minút zverejniť tvrdenie bez dôkazu.
Podľa Reuters Institute Digital News Report 2025 sa viac ako polovica respondentov vo svete obáva, či vie pri online správach rozlíšiť, čo je skutočné a čo falošné.
Správa zároveň ukázala, že ľudia pri overovaní podozrivého obsahu najčastejšie siahajú po médiách, ktorým dôverujú, po oficiálnych zdrojoch a po fact-checkingových službách.
Ako sa nenechať nachytať a rozpoznať dezinformácie?
Prvý varovný signál je tlak na okamžitú reakciu. Ak príspevok tvrdí, že ho musíte hneď zdieľať, že médiá mlčia alebo že pravdu nájdete iba v jednom videu, spozornite.
Manipulatívny obsah často pracuje s pocitom výnimočnosti. Tvári sa, že vám ukazuje niečo, čo ostatní nesmú vidieť.
Pomáha jednoduchý postup. Pozrite sa, kto informáciu zverejnil. Skontrolujte, či ju prinieslo aj viacero známych médií alebo oficiálnych inštitúcií.
Pri fotkách a videách si všímajte detaily, počasie, značky, jazyk nápisov a dátum. Starý záber z inej krajiny môže pri kríze vyzerať presvedčivo, no stále zostáva zavádzajúci.
Pri volebných témach treba byť zvlášť opatrný pri tvrdeniach o zrušení volieb, sfalšovaných hlasoch alebo tajných pokynoch pre komisie.
Také správy sa často objavujú ešte pred tým, než existujú akékoľvek dôkazy. Ich cieľom nemusí byť presvedčiť každého. Niekedy stačí vyvolať pochybnosť, že nič sa nedá overiť.
Pred zdieľaním si položte 5 otázok:
Kto to zverejnil?
Je uvedený pôvodný zdroj?
Píšu o tom aj iné dôveryhodné médiá?
Nie je fotka alebo video staré?
Netlačí ma text do okamžitej reakcie?
Dôvera sa buduje pred krízou
Digitálna mediálna gramotnosť nie je školská poučka. Je to každodenný návyk.
Čitateľ, ktorý má vybrané overené zdroje ešte pred krízou, sa v chaose rozhoduje pokojnejšie. Nemusí veriť prvému statusu, ktorý sa mu objaví na obrazovke.
Dobrým pravidlom je: Pri silnej emócii nezdieľajte hneď. Doprajte si minútu navyše na zamyslenie sa.
Overte zdroj, pozrite sa na kontext a až potom sa rozhodnite, či informácia stojí za šírenie. V čase volieb a kríz môže aj taká malá pauza znížiť dosah nepravdy.
Informačný servis
