Ako jeden z trojice kandidátov na prezidenta SFZ povedzte kľúčové oblasti, na ktorých chcete postaviť svoje pôsobenie v slovenskom futbalovom hnutí ako jeho nový prezident?
Najdôležitejšie je dostať futbal v rámci spoločnosti na takú úroveň, alebo na takú spoločenskú akceptáciu, akú si zaslúži… To je úloha číslo jeden. Potom je to otvorená komunikácia. Na všetkých úrovniach. Ako s médiami, tak aj vo vnútri futbalového hnutia a so širokou športovou verejnosťou. Komunikácia so všetkými zložkami, ktoré sa na futbale podieľajú, je mimoriadne dôležitá. Ako s funkcionármi, tak aj s členmi rôznych fanklubov. Ak ma delegáti v sobotu zvolia, ako nový prezident SFZ sa budem usilovať aj o transparentnosť, odbornosť a profesionalitu. Všetky tieto faktory budem vyžadovať od pracovníkov sekretariátu SFZ. Poslednou oblasťou, ktorú spomeniem, no nemala by byť na chvoste nášho záujmu, je infraštruktúra futbalu. Tú však nemôžeme robiť sami. Pri jej zveľaďovaní potrebujeme aj spoluúčasť štátu, vyšších územných celkov a ďalších subjektov. Zmena v tomto smere si vyžaduje obrovské peniaze, ale musíme s ňou začať. Lebo naše futbalové štadióny sú momentálne v dezolátnom stave. Stačí sa ísť pozrieť ido Prahy alebo Liberca, aby sme zistili, ako majú vyzerať moderné futbalové štadióny. Česi ich majú, my nie.
Na základe akého podnetu, verdiktu, rozhovoru alebo stretnutia s niekým významným zo slovenského futbalu ste sa rozhodli, že budete kandidovať za prezidenta SFZ?
Tých stretnutí a podnetov od začiatku tohto roka bolo viac. Už dávnejšie chodili za mnou niektorí funkcionári z futbalových klubov najmä zo stredného a východného Slovenska, ktorí ma presviedčali, aby som futbalu pomohol ako jeho najvyšší funkcionár. Niektorí to mysleli menej vážne, niektorí ma oslovovali naozaj vážne. Najvytrvalejší zo všetkých bol predseda Stredoslovenského futbalového zväzu Jozef Paršo, ktorý ma nakoniec presvedčil, aby som sa uchádzal o post prezidenta SFZ. Jeho vytrvalosť bola asi rozhodujúca. Ten ma aj navrhol.
V ktorej oblasti treba slovenskému futbalu najviac pomáhať? Čo sa v ňom doteraz nerobilo tak, ako by ste si to vy predstavovali? Ako by ste to chceli robiť?
Komunikácia bol najväčší problém. Ale tá nestojí veľa peňazí. To je predsa všetko iba o spôsobe, o záujme a filozofii fungovania nejakého subjektu. Tým chcem aj začať. V prípade, že budem zvolený, futbalové hnutie bude úplne inak komunikovať. Transparentnosť diania je tiež veľmi dôležitá záležitosť. Aby ľudia na Slovensku vedeli, čo robíme a ako to robíme. Aby zmluvné vzťahy neboli vždy prikryté rúškom tajomstva, zahalené nejakou zbytočnou hmlou. A najmä, aby boli výhodné pre obe zainteresované strany. Všetko chceme robiť na transparentnej úrovni. Otvorenosť a komunikácia sú dve veci, ktoré slovenský futbal podľa mňa najviac potrebuje. A potom, samozrejme, veľký a moderný štadión. Najskôr v Bratislave a potom aj v iných mestách. Bratislavský musí byť prvý. Je nevyhnutné, aby v Bratislave vyrástol regulárny futbalový štadión, ktorý bude spĺňať všetky predpisy FIFA a UEFA. Dovtedy, kým sa tak nestane, by sa všetky medzinárodné reprezentačné zápasy mali hrať iba v Žiline. Aby sme sa už viac nemuseli hanbiť pred zahraničnými hráčmi, trénermi, funkcionármi a divákmi. Lebo súčasné štadióny na Slovensku sú v katastrofálnom stave. Sú hanbou slovenského futbalu.
Ak vás delegáti seneckej konferencie SFZ zvolia za šéfa SFZ, aké budú vaše prvé konkrétne personálne kroky vo vedúcej funkcii? Čo chcete z pozície šéfa SFZ zlepšiť a zdokonaliť? Ktorý úsek v kompetencii SFZ má podľa Vás najväčšie nedostatky?
Nebudú žiadne prvé kroky… Lebo ja určite nechcem nič robiť radikálne a rázne. Nechcem nič unáhliť. Nebudem niečo šiť horúcou ihlou. Najskôr sa chcem zoznámiť so súčasným stavom. V tejto chvíli detailne nepoznám stav, v akom sa nachádza SFZ. Nemám znalosti o odbornej úrovni jeho pracovníkov. Detailne nepoznám kvality súčasného personálu. Aj keď mnohých funkcionárov poznám, úplne do detailov určite nie. Preto v priebehu prvých troch mesiacov chcem urobiť veľkú diskusiu na úrovni celého futbalového hnutia. Už nechcem, aby nové projekty a vízie v slovenskom futbale robila iba úzka skupina ľudí za dverami a potom ich ostatným predstavila ako hotovú vec. Také spôsoby musia byť na SFZ už minulosťou.
Ako vnímate dedičstvo, ktoré vám po predchodcovi zostalo – aj dobré (historický postup na MS 2010, dobre naštartovaný projekt budúcej česko-slovenskej spoločnej súťaži), aj zlé (zmrazená výstavba Národného futbalového štadióna, údajne totálne prázdna zväzová pokladnica a najmä chýbajúca marketingová politika a stratégia SFZ pred, počas a po MS 2010). Čo s týmto dedičstvom chcete robiť?
Komunikácia, marketingová stratégia a vízia ďalšieho vývoja slovenského futbalu, tá bude jasná. Tú v prípade potreby predstavíme veľmi rýchlo. Čo sa týka výsledkov reprezentácie, resp. našich klubov… Žilina postupom do skupinovej fázy Ligy majstrov dosiahla obrovský úspech. Reprezentácia na MS v JAR ešte väčší. Futbalisti v Juhoafrickej republike dosiahli taký úspech, ktorí mnohí z nás docenia iba neskôr. Až s odstupom niekoľkých rokov. Ak nie aj desaťročí… Je však obrovská tragédia, ak sa slovenský futbal aj po takomto výraznom prieniku do svetovej elity dostal úplne na okraj spoločnosti. Ľudia ho nevnímajú ako dôveryhodný. Presnejšie, pre mnohých je málo dôveryhodný. Neveria mu. My dosiahneme historický úspech, ale u nás zostane takmer bez odozvy. Postúpime do osemfinále MS, čo vo svete vyvolá veľkú odozvu, a doma takmer nič. Svet nás chváli ,doma nás hania… Je to normálne? Ale to všetko je iba dôsledok toho, čo som už spomínal. Je to ovocie chýbajúcej komunikácie a otvorenosti.
Hovoríte nám z duše, lebo aj teraz cestou na tento rozhovor sa nám vodič auta veľmi divil, že ešte chodíme na futbal, ktorý je od vrchu až dolu skorumpovaný, v ktorom sú údajne výsledky dopredu dohodnuté a z ktorého najväčší úžitok majú veľmi dobrí informovaní tipéri, či presnejšie povedané, s prepáčením, tipujúca mafia?
Je to tragédia nášho športu, že mu ľudia neveria. Je veľmi smutné, že za všetkým hľadajú iba korupciu, podplácanie, dohody a podvody. To je predsa katastrofa. Preto prvou úlohou nového vedenia SFZ bude predovšetkým vrátiť futbalu dôveru. Treba ho opäť dostať do pozície dôveryhodného partnera. Preto opakujem ešte raz: musíme byť transparentní. Aby ľudia, s ktorými budeme rokovať, povedzme o výstavbe štadiónov, teda predstavitelia štátu, funkcionári vyšších územných celkov, primátori a starostovia miest a obcí, mali pocit, že rokujú s korektnými partnermi. Bez toho, aby sme neurobili poriadok v týchto zásadných veciach, sa totiž nepohneme ďalej.
Ako vnímate reakcie ľudí z futbalového hnutia (i mimo neho) na oficiálne zverejnenie Vášho interesu kandidovať na post prezidenta SFZ? Ktorá reakcia Vás najviac prekvapila – milo, respektíve nemilo?
Vnímam to úplne normálne. Veľa ľudí mi hovorí, že to bolo dobré rozhodnutie. Mnohí z nich mi držia palce. Futbal je fenomenálna záležitosť. Viac ako 400-tisíc ľudí je v ňom úzko zainteresovaných. V každom kúte našej krajiny. Futbal sa od jari do jesene hrá počas víkendu na Slovensku nie iba vo väčších mestách, ale aj v úplne malých dedinkách. Toto sú veci, ktoré musíme brať do úvahy. Každý tretí registrovaný športovec na Slovensku je futbalista. A vláda tejto krajiny nám odkáže cez médiá, že pre takú veľkú masu ľudí nemá peniaze na jeden moderný a špičkovo vybavený štadión. To je predsa neakceptovateľný stav. S tým musíme niečo robiť. Slovenský futbal nepotrebuje iba jeden štadión v Bratislave, on potrebuje moderné štadióny v každom krajskom meste. Pokiaľ ide o moju kandidatúru, nemilo ma doteraz nič neprekvapilo – a dúfam, že už ani neprekvapí.
Stalo sa vám niečo nezvyčajné v termíne od 17. septembra, keď bolo jasné, že ste kandidátom na nového šéfa SFZ?
Za také nezvyčajné udalosti považujem stretnutia s úplne neznámymi ľuďmi, ktorí ma v poslednom čase zastavujú napríklad na benzínovej pumpe. Chcú sa so mnou rozprávať o slovenskom futbale. Vyjadrujú mi podporu a tvrdia, že mi držia palce. Vážim si ich záujem i podporu. Nečakal som taký veľký záujem od úplne neznámych ľudí. To ma povzbudzuje, aby som do toho išiel, hoci viem, že ak ma delegáti konferencie zvolia, vôbec to nebude prechádzka ružovou záhradou.
To máte pravdu. V slovenskom futbale je v súčasnosti práce vyše hlavy. Ako sa ako kandidát na prezidenta SFZ pozeráte na fakt, že slovenský ligový futbal už od začiatku nového súťažného ročníka Corgoň ligy 2010/2011 totálne absentuje na televíznej obrazovke?
Chýbajúci futbal na televíznej obrazovke je dôkaz zlej marketingovej politiky SFZ. Zasa sme urobili zmluvu s partnerom, respektíve so subjektom, ktorý podpísal kontrakt s televíziou, ktorá nemá celoplošný signál. Jej vysielanie nepokryje celé územie Slovenska. Tento stav je pre mňa nepochopiteľný a neprijateľný. To jednoducho nemôže v tejto podobe zostať. Najmä nie v situácii, keď si taká malá krajina, ako je Slovensko, dovolila ten luxus, že verejnoprávna televízia vytvorila tretí čisto športový kanál – a slovenský futbal na ňom nevysiela. Ako je to možné? To predsa nie je normálne. A tento stav vznikol iba preto, že zainteresované strany sa nevedia medzi sebou rozumne dohodnúť. Zodpovední ľudia nevedia nájsť prijateľný kompromis a nevedia je navzájom vyjsť v ústrety. To sú kardinálne chyby minulosti, ktoré sa už nesmú opakovať.
Ako sa ako kandidát na šéfa SFZ pozeráte na to, že na jeho sekretariáte od odchodu hovorkyne Janky Peráčkovej nie je žiadny styčný dôstojník pre spoluprácu s médiami. Krajina, ktorá postúpila do osemfinále MS, nemá hovorcu zväzu a jeho úlohy plnia ľudia, ktorí to nemajú ani v popise práce. SFZ v komunikácii s médiami improvizuje a potrebné veci rieši na poslednú chvílu. Je to normálne, že SFZ deväť mesiacov nemá človeka pre styk s médiami?
Čo vám mám na to povedať? To sú všetko veci, pre ktoré slovenský futbal má vo verejnosti taký kredit, aký má. Toto je situácia, ktorá je neúnosná. Futbal a médiá sú spojené nádoby. Jeden bez druhého nemôžu existovať. Niečo je v našom futbale choré, keď na patričnej výške nedokážeme spolupracovať a komunikovať s médiami. Keď nedokážeme o všetkom potrebnom včas a kvalitne informovať. Potom sa nemusíme čudovať, že verejnosť o nás nič nevie, že ľudia slovenský futbal nepovažujú za transparetnú záležitosť, že mu nedôverujú.
S akými pocitmi sa chystáte na seneckú konferenciu? Ste plný odhodlania, očakávania, určitej neistoty alebo aj nervozity? S čím chcete jej delegátov osloviť v príhovore pred samotnou voľbou nového prezidenta SFZ?
Ja som sa s delegátmi seneckej konferencie už stretol. Mám pocit, že so všetkými. Mal som prezentáciu mojich myšlienok pred zástupcami každého regiónu. Hovoril som s ľuďmi z východného, stredného i západného Slovenska. Ako s poslednými som sa teraz v závere týždňa stretol s delegátmi Bratislavského futbalového zväzu. Oni moju predstavu o ďalšom napredovaní slovenského futbalu poznajú. Teraz je iba na nich, či sa im moja vízia páči, či ich oslovila a či mi vo voľbách prejavia dôveru. Ja už v tomto smere nemôžem nič viac urobiť. Takže na konferenciu idem pokojný a vyrovnaný. Bez neistoty a nervozity.
Ste pripravený aj na patovú situáciu, ktorá by vznikla v prípade, že žiadny kandidát nedostane v druhom kole volieb 103 a viac hlasov, ktoré podľa noriem SFZ potrebuje na získanie postu prezidenta SFZ, a delegáti by museli rozhodnúť o termíne mimoriadnej konferencie SFZ? Ako by ste reagovali na takýto vývoj situácie? Boli by ste sklamaný a rozčarovaný, keby vás nezvolili?
Keby ma nezvolili, tak by som bol nezvolený… Čo k tomu viac povedať… Samozrejme, že by som z toho bol smutný, ale život predsa ide ďalej… Aby som bol úprimný, smutný by som bol najmä z toho, že delegáti konferencie neakceptovali moju víziu a predstavu o ďalšom smerovaní slovenského futbalu. Mrzelo by ma, že nechceli začať budovať vzťahy v slovenskom futbale na väčšej transparentnosti, dôveryhodnosti a otvorenosti. To by ma naozaj mrzelo… Lebo šanca nastúpiť tento trend v celom slovenskom futbalovom hnutí, je teraz veľmi aktuálna a najmä potrebná. Ale rozčarovaný? To asi nie.
Kandidovali by ste za prezidenta SFZ aj v prípade mimoriadnej konferencie SFZ, alebo je táto otázka v tejto chvíli ešte predčasná?
Myslím si, že táto otázka je teraz predčasná. Uvidíme, čo nám život prinesie.
Rozhovor pripravil Štefan Žilka