Vyradenie mäsa a mliečnych výrobkov z jedálnička je pre planétu všeobecne lepšie, ale aj vegánstvo obnáša isté dilemy. Dôležitý je aj náš individuálny výber.
Vplyv spotreby mäsa a mliečnych výrobkov na emisie skleníkových plynov
Podľa dokumentu Medzivládneho panelu pre zmenu podnebia (IPCC) z roku 2019 sú naše potravinové systémy zodpovedné až za 37% emisií skleníkových plynov. V celosvetovom meradle naša neustále rastúca spotreba mäsa a mliečných výrobkov podporuje energetickynáročné poľnohospodárske postupy v priemyselnom rozsahu. Produkcia mäsa a mliečných výrobkov spolu pohltí 77% všetkej poľnohospodárskej pôdy a zodpovedá za 60% percent emisií uhlíka v poľnohospodárstve.
Tieto potraviny pritom poskytujú iba 17% kalórií, ktoré prijímame prostrednísctvom potravy. Okrem toho sa 33% poľnohospodárskej pôdy využívanej mliekarenským a mäsovým priemyslom používa na pestovanie krmív pre hospodárske zvieratá. Celosvetovo sa na konzumáciu vychová viac ako 70 miliárd zvierat ročne.
Dopad veľkochovu zvierat na životné prostredie
Veľkochov zvierat na mäso a mliečne výrobky prispieva k hromadnému odlesňovaniu v mnohých krajinách. Stromy ustupujú intenzívnemu poľnohospodárstvu založenému na využívaní ornej pôdy na účely produkcie krmív pre hospodárske zvieratá.
Premena rastlinnej potravy na mäso namiesto jej konzumácie priamo až desaťnásobne znižuje jej kalorickú hodnotu. Niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia vegánskej stravy môže znížiť uhlíkovú stopu až o 73%. Lenže aj vegánske stravovanie môže mať neželaný dopad na životné prostredie. Nástup tzv. „superpotravín“ sa za posledných niekoľko desiatok rokov podpísal pod bezprecedentný dopyt po konkrétnych potravinách.
Podporujme miestne a sezónne potraviny
Avokádo a mandľové mlieko sú dva príklady, pri ktorých rastúci dopyt spotrebiteľov má nepriaznivé regionálne účinky. Ak sa z neudržateľne vyrobeného jedla stane základ stravy, je to pre životné prostredie evidentne nevýhodné. Vysokoteínové strukoviny tvoriace základ vegánskej stravy sa k tomu pestujú hlavne v teplých klimatických podmienkach a ich následná preprava naprieč celým svetom zahŕňa aj náklady v podobe uhlíkových emisií.
Existuje však všeobecný konsenzus, že najekologickejším stravovaním je miestna, sezónna, prevažne rastlinná strava. Takýto prístup tiež znamená, že už nebudete mať, hoci aj nepriamo, dočinenia sa týraním zvierat, ktoré je v priemyselnom poľnohospodárstve bežné. S každým jedlom, ktoré konzumujeme, sa ponúka aj príležitosť vybrať si ekologicky vhodnejšiu alternatívu. Ak sa chcete ekologickejšie stravovať, zvážte nasledujúce možnosti:
- Ak nemáte záujem sa stať 100% vegánom, zvážte „flexitariánsky“ prístup. Jedzterastlinnú stravu pár dní v týždni alebo zmeňte niektoré zo svojich bežných jedál za vegánske. Ak jete mäso, tak investujte o čosi viac do mäsa vyprodukovaného lokálne.
- Či už ste vegán alebo nie, snažte sa stravovať viac sezónne. Zistite, odkiaľ vaše jedlo pochádza a obmedzte alebo sa vyhnite potravinám, ktoré sa vyrábajú neudržateľne.
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com
