V Cambridgei sa tento rok po prvýkrát skúšajú veľkonočné služby na solárny pohon. Nie je to však prvá fotovoltaická elektráreň na cirkevnej budove. Podobné projekty možno vidieť aj inde v Anglicku a napríklad vo Vatikáne, referuje portál Ekonews.cz.
Na streche kaplnky King’s College, ktorá je súčasťou Cambridgeskej univerzity, pribudlo v posledných mesiacoch 438 solárnych panelov. Ide o praktickú ukážku toho, že anglikánska cirkev praktizuje to, čo káže v súvislosti so zmenou klímy.
Päťsto rokov stará kaplnka je jednou z najznámejších cirkevných budov v Spojenom kráľovstve. Konajú sa v nej bohoslužby, ktoré sledujú milióny ľudí. Na túto Veľkú noc bude po prvýkrát využívať vlastnú solárnu energiu.
Je to symbolická zmena, ktorá však v Anglicku nie je ničím výnimočným. Podobnou premenou prechádzajú aj ďalšie, menej známe kaplnky a kostoly. Anglikánska cirkev, pod ktorú patrí 42 diecéz a 16 000 kostolov, sa totiž zaviazala, že do roku 2030 bude uhlíkovo neutrálna.
Ako to dosiahnuť, vysvetľuje v dokumentoch na svojej webovej stránke a v podrobnej cestovnej mape, v ktorej analyzuje všetky svoje emisie. Okrem fotovoltaiky počíta aj s tepelnými čerpadlami, solárnymi tepelnými systémami a využívaním biomasy na vykurovanie.
Biskup pre životné prostredie
Cirkev už nainštalovala solárne panely na takmer 400 kostoloch a ďalšie sú v procese inštalácie. Podobný trend možno pozorovať v Spojených štátoch, kde budú mať do roku 2021 približne dve percentá tamojších modlitební pokryté strechy.
Anglikánska cirkev má dokonca environmentálneho biskupa, ktorý vydal praktické odporúčania, ako by mali kostoly postupovať. Napríklad inštalovať fotovoltaiku a tepelné čerpadlá v závislosti od toho, ako veľmi sú kostoly využívané veriacimi. Navyše nie všetky kostoly sú napojené na elektrinu alebo plyn. Sedem percent kostolov už má vďaka tomu nulovú čistú spotrebu.
V Českej republike kostoly tiež vykurujú najmä veľké a dobre navštevované kostoly. Väčšinou sa používajú lokálne spôsoby vykurovania, pričom sa pod lavice umiestňujú vykurovacie telesá alebo sa inštalujú rôzne vykurovacie podložky.
Zrekonštruované kostoly môžu mať dokonca podlahové vykurovanie, zatiaľ čo iné si vystačia s plynovými horákmi ako v reštauračných záhradách. Menšie kostoly nie sú vykurované, takže veriaci ich musia zohrievať svojím telesným teplom.
Kostoly sú ideálne orientované
Kostoly sú vhodné pre solárne panely vďaka ich tradičnej orientácii na východ. Jedna strana strechy kostola sa nakláňa na juh a zachytáva veľa slnečného svetla. Okrem toho, ako upozorňujú britské médiá, solárne panely nie sú vo väčšine prípadov viditeľné zo zeme.
Vatikán tiež využíva slnečnú energiu ako zdroj energie. Fotovoltické panely tam boli nainštalované v roku 2008, teda dávno pred energetickou krízou a zvýšeným vnímaním potreby riešiť klimatické zmeny. Ani tam nie je panely vidieť zdola, takže nerušia napríklad výhľad na jednu z dominánt Vatikánu a Ríma, Baziliku svätého Petra.
Pápežský úrad už v roku 2007 oznámil, že sa chce stať prvým štátom na svete s uhlíkovou neutralitou. Avšak aj vďaka kompenzáciám. Podľa vtedajších správ médií chcel zvyšok svojej uhlíkovej stopy kompenzovať výsadbou stromov v Maďarsku.
Minulý rok Vatikán oznámil program ekologizácie svojho vozového parku. Do roku 2030 chce všetky autá nahradiť elektrickými. V súčasnosti prebieha aj analýza uhlíkovej náročnosti Baziliky svätého Petra, ktorej výsledky by mali byť podkladom pre ďalšie opatrenia.
