Podľa IOM 7 904 prípadov zdokumentovaných v roku 2025 „predstavuje pretrvávajúce a zhoršujúce sa globálne zlyhávanie pri zastavení týchto úmrtí, ktorým sa dalo predísť“.
Ukrajinská národná energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že ruské útoky spôsobili výpadky dodávok elektriny pre odberateľov v Černihivskej, Doneckej, Charkovskej, Sumskej a Záporožskej oblasti.
Vzťahy medzi oboma silno sankcionovanými štátmi sa prehĺbili po začiatku ruskej vojny proti Ukrajine, pričom Moskva a Pchjongjang rozširujú ekonomickú, politickú, kultúrnu aj vojenskú spoluprácu.
K posunu dochádza po tom, čo proruský Orbán minulý týždeň utrpel drvivú porážku v parlamentných voľbách, čím sa skončilo jeho 16-ročné pôsobenie na čele vlády.
Podľa ukrajinského politológa Mykolu Davyďuka však nejde o nič nové – skôr o formalizáciu dlhodobej stratégie Kremľa, ktorý podobné argumenty využíva už desaťročia.
Vladimir Boglajev, šéf Čerepoveckého zlievarenského a strojárskeho závodu, uviedol, že reštriktívne opatrenia viedli k spomaleniu ekonomiky a niektorí odborníci už hovoria o „zásadnej kríze“.
Najrýchlejším spôsobom, ako ukončiť ruskú vojnu, by bolo zastavenie bojov pozdĺž súčasnej línie kontaktu, Moskva však na to nie je ochotná pristúpiť, povedal ukrajinský prezident.
Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy, predstavuje úzke a frekventované miesto, kde klasická vojenská dominancia nemusí zaručiť kontrolu.