Proruskí separatisti a vláda dosiahli cez víkend dohodu o stiahnutí ťažkých zbraní v súlade s minskými mierovými dohodami, ostreľovanie napriek tomu pokračuje.
Kyjev takisto zastavil dodávky plynu a iných komodít na nepokojné územia, ktorých veľkú časť nemá pod kontrolou. Moskva to považuje za priame porušovanie dohôd z bieloruského Minsku.
Zákon musí byť ešte schválený v treťom čítaní a musí ho podpísať prezident Putin. Prokurátori by potom mohli akúkoľvek organizáciu označiť za nežiaducu v krajine a následne zatvoriť jej prevádzku.
Situácia je obzvlášť napätá v okolí letiska v meste Doneck, ktoré kontrolujú separatisti. Pri ostreľovaní dediny Okťabrske, ležiacej v Doneckej oblasti 20 kilometrov od mesta Kramatorsk, utrpeli zranenia aj dvaja civilisti.
Francúzska vláda ešte v septembri oznámila, že prvý Mistral s názvom Vladivostok nemôže do Ruska dodať. Prezident Hollande priznal potrebu vrátenia peňazí za prípadné porušenie dohody.
Šéfka európskej diplomacie vyjadrila obavy z posilňovania armády na Kryme ako aj z porušovania ľudských práv na polostrove vrátane práva na slobodné vyjadrovanie ako aj práv menšín.
Moskovské zhromaždenie bolo štylizované ako ‚protimajdanovský‘ pochod, čo je odkaz na ukrajinské proeurópske protesty, ktoré sa začali na kyjevskom Námestí nezávislosti, známom ako Majdan.
Na priamych rozhovoroch medzi ukrajinským vedením a zástupcami Donbasu trvá Rusko, hoci Moskva ani Kyjev neuznali komunálne voľby, ktoré v novembri usporiadali separatistické orgány na východe Ukrajiny.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko sa nikdy nepoddá nátlaku zo strany zahraničia. Zdôraznil, že krajina bude pokračovať v pláne modernizácie armády so zvláštnym dôrazom na jadrové strategické sily.
Predseda Európskej rady Donald Tusk v piatok uviedol, že Únia zvažuje aj ďalšie opatrenia vrátane návrhu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, aby EÚ prispela k zlepšeniu monitorovania prímeria.