Ukrajinský líder vyhlásil, že nie je riešením hovoriť, že „o Ukrajine budeme hovoriť trochu neskôr. Ukrajina nie je ‚trochu neskôr‘. Ukrajina už teraz prežíva takú veľkú tragédiu, že musíme nájsť spôsob, ako to riešiť súbežne.“
Pod pojmom „dohoda“ pritom Kremeľ rozumie aj požiadavky ako stiahnutie ukrajinských síl z okupovaných území, demilitarizáciu krajiny či politické zmeny v Kyjeve, čo Ukrajina odmieta.
Podľa organizácií na ochranu ľudských práv bola najmenej jedna žena odsúdená na trest smrti za účasť na januárových protestoch, zatiaľ čo ďalšia čelí obvineniam, ktoré môžu viesť k rovnakému trestu.
Podľa cyperského predsedníctva, ktoré momentálne vedie rokovania v rámci EÚ, má tento krok vyslať silný signál aj ostatným kandidátskym krajinám, že členstvo je reálne dosiahnuteľné.
Podľa analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), na ktorú sa odvoláva televízia CNN, armáda spotrebovala takmer polovicu niektorých kľúčových typov munície.
Podľa údajov správy Panamského prieplavu zaplatila jedna loď prepravujúca skvapalnený zemný plyn (LNG) až štyri milióny dolárov, aby sa vyhla čakaniu, ktoré môže trvať aj päť dní.
Ako dôvod uviedol žiadosť sprostredkovateľa rokovaní, Pakistanu, a potrebu poskytnúť iránskemu „rozštiepenému“ vedeniu čas na prípravu návrhu na skončenie vojny.
Podľa arménskej tajnej služby v krajine prebiehajú rozsiahle „škodlivé informačné operácie externých aktérov“, vrátane šírenia nepravdivých informácií a konšpiračných teórií s cieľom „ovplyvniť“ voľby.