Na jeseň nás čakajú komunálne voľby a už teraz je zrejmé, že prinesú zaujímavý fenomén. Viacerí prednostovia okresných úradov – skúsení manažéri štátnej správy – ohlásili svoje kandidatúry na starostov a primátorov. Ide o pozoruhodný a potenciálne veľmi prospešný trend.
Človek z jadra štátnej správy, ktorý roky fungoval v zložitom svete inštitúcií, rozpočtov, eurofondov a legislatívy, sa rozhodne vstúpiť do arény samosprávy. A treba povedať otvorene: môže ísť o jednu z najrozumnejších vecí, aké sa v posledných rokoch v našich regiónoch udiali.
Keď sa sluha národa začne podobať vydieračovi - KOMENTÁR
V čase, keď mnohí kandidáti prichádzajú plní entuziazmu, no často bez hlbšej znalosti, ako štátna mašinéria skutočne funguje, prináša prednosta niečo vzácne – skutočnú kompetenciu. Vie, kde sa rodia rozhodnutia, kde sú úzke hrdlá administratívy, ako efektívne čerpať finančné prostriedky a ako pretlačiť lokálne projekty cez byrokratické prekážky. Takáto znalosť zvnútra nie je samozrejmosťou. Je to konkurenčná výhoda, ktorú obec či mesto môže len ťažko získať inak.
Ešte dôležitejšie je však niečo iné. Ak takýto kandidát dokáže spojiť svoju expertízu s autentickým lokálnym patriotizmom, môže sa stať skutočným mostom medzi dvoma svetmi, ktoré sa príliš často vnímajú ako protiklady. Namiesto tradičného obviňovania „štátu“ a „Bratislavy“ môže priniesť schopnosť štát skutočne využiť v prospech ľudí, ktorých denne stretáva na uliciach svojho mesta či dediny. Môže posunúť samosprávu z úrovne emotívneho volania o pomoc na úroveň profesionálneho a efektívneho riadenia.
Samozrejme, nie je to automatická výhra. Všetko závisí od charakteru a srdca človeka. Ak si zachová pokoru, zostane verný miestu svojho pôvodu a dokáže dať lokálnu hrdosť nad úradnícku lojalitu, môže ísť o skutočný zlom. O šancu, aby obec či mesto vstúpili do novej etapy – profesionálnejšej, ambicióznejšej a pripravené na výzvy 21. storočia.
Nie každý prednosta je len byrokrat v obleku. Niektorí sú skrytí lídri, ktorí dlho čakali na príležitosť využiť svoje skúsenosti tam, kde to má najväčší zmysel – doma. A keď sa takýto ľudia rozhodnú kandidovať, nemali by sme v nich vidieť podozrivých štátnych úradníkov, ale potenciálnych staviteľov lepšej budúcnosti svojich komunít.
A takéto príležitosti by sme mali vedieť oceniť.
