Jeden z vyhynutých poddruhov korytnačky slonej možno žije

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Američania vymenili korytnačke nohu za koliesko
Korytnačka ostrohatá sa presúva chodníkom v Štátnej univerzitnej veterinárnej nemocnici v americkom meste Pullman. Korytnačka podstúpila unikátny lekársky zákrok. Veterinári jej museli amputovať nohu a následne pre ňu našli protézu. Nestála však stovky dolárov, ako to často býva pri obdobných operáciách. Za sedem amerických dolárov kúpili v obchode s domácimi potrebami náhradné koliesko na pohyblivú stoličku. Podľa slov veterinárov sa korytnačka s novou protézou naučila pohybovať okamžite. Foto: AP Photo/Nicholas K. Geranios

BRATISLAVA 11. januára (WEBNOVINY) – Jeden z poddruhov korytnačky slonej (Chelonoidis nigra), o ktorom si vedci mysleli, že vyhynul už pred 150 rokmi, možno naďalej žije.

Tvrdia to americkí vedci z Yale University, ktorí na galapágskom ostrove Isabela objavili krížence poddruhu Chelonoidis nigra becki a vyhynutého poddruhu Chelonoidis nigra nigra. Niektoré z týchto krížencov sú mladšie než 15 rokov, na základe čoho sa odborníci domnievajú, že ich rodičia by mohli ešte žiť.

Poddruh Chelonoidis nigra nigra sa pôvodne vyskytoval na ostrove Floreana, slúžil však ako obľúbený zdroj potravy pre veľrybárov, ktorí tieto korytnačky postupne vyhubili. Pred tromi rokmi však tím z Yale University objavil v populácii poddruhu Chelonoidis nigra becki žijúcej v okolí vulkánu Wolf na ostrove Isabela aj niekoľko krížencov s vyhynutým poddruhom.

Vedci chceli vyhynutý poddruh vyšľachtiť

Následne preto navrhli, že pomocou cieleného kríženia by sa dalo vyhynutý poddruh vyšľachtiť. Najnovšia expedícia však ukázala, že tento projekt možno nebude potrebný. Odborníci totiž objavili až 84 takýchto krížencov, pričom až 30 z nich je mladších než 15 rokov. Nakoľko sa tieto korytnačky môžu dožiť aj viac než 100 rokov, vedci si myslia, že existuje veľká nádej, že niekde na ostrove Isabela ešte žijú aj jedince patriace k poddruhu Chelonoidis nigra nigra. Tie sa z Floreany na Isabelu dostali práve na veľrybárskych lodiach, ktoré tu zastavovali.

„Ak sa pozriete na analýzu DNA týchto krížencov, tak si uvedomíte, že tu musia žiť aj nejaké Chelonoidis nigra nigra, ktoré tieto krížence splodili. Podľa našich výpočtov by v okolí vulkánu Wolf malo žiť približne 38 jedincov, medzi ktorými by mali byť samce aj samice. Vychádzame z toho, že niektoré krížence majú mitochondriálnu DNA Chelonoidis nigra nigra, ktorá sa dedí výhradne zo strany matky,“ uviedla Gisella Caccone. Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať