Japonským vedcom sa podarilo opeliť ovocné stromy s pomocou mydlových bublín

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bubliny
Foto: ilustračné, Getty images

Japonskí vedci úspešne opelili ovocné stromy s použitím mydlových bublín obsahujúcich peľ. Pri testovaní s bublifukmi mal tento spôsob opeľovania až 95-percentnú úspešnosť. Výskumníci svoje zistenia priblížili v štúdii, ktorá vyšla v odbornom časopise iScience.

S úbytkom včiel sa vedci snažia prísť na alternatívne spôsoby opeľovania. Jedným z týchto spôsobom je napríklad ručné opeľovanie s pomocou štetca.

Inšpirácia počas návštevy parku

Eidžiro Mijako z Japonského vyššieho inštitútu vedy a techniky (JAIST), ktorý stojí aj za bublinovým opeľovaním, v minulosti skúšal opeľovanie s pomocou drobných dronov, no tie aj napriek malej veľkosti pri procese ničili kvety. Inšpiráciu pre najnovší spôsob alternatívneho opeľovania objavil počas návštevy parku so synom.

„V parku neďaleko môjho domu som sa hral so synom s mydlovými bublinami, keď bublina náhodou narazila synovi do tváre. Nevznikla žiadna ujma, pretože mydlové bubliny sú mäkké, ľahké a flexibilné. Mňa to ale inšpirovalo, pretože som si pomyslel, že bubliny nepoškodia kvety a boli by ideálny materiál pre opeľovanie,“ vyjadril sa vedec pre BBC News.

Následne Mijako v laboratóriu s pomocou optickej mikroskopie potvrdil, že mydlové bubliny dokážu prenášať peľ. Keďže by však bolo tradičné mydlo pre kvety toxické, vyvinul špeciálne mydlo, ktoré dokázalo pojať až do 2 000 zrniek peľu.

Techniku s bublifukovými pištoľami otestoval Mijako s kolegami na hruškovom sade. Približne 16 dní po tom, čo na stromy vypustili bubliny, sa na nich začali objavovať mladé plody, čo je podobné ako pri ručnom opeľovaní.

Novinka zanecháva veľa odpadu

„Miery opeľovania prostredníctvom mydlových bublín a ručným opeľovaním boli približne 95 percent a nespozorovali sme medzi nimi žiadne výrazné rozdiely,“ vysvetlil Mijako s tým, že plody hrušiek boli v oboch prípadoch rovnaké čo sa veľkosti a tvaru týkalo.

Nová metóda má podľa vedca viac potenciálnych výhod pre budúcu automatizáciu a redukciu peľových zrniečok. Má ale aj „svoje muchy“, zanecháva veľa odpadu a úsilie o opelenie by mohli zmariť vietor a dážď.

Mijako však verí, že tieto problémy sa dajú prekonať s použitím technológií, ako sú napríklad lokalizácia a mapovanie, plánovanie trás a riadenie pohybu.

Vedci metódu s bublinami testovali aj s použitím autonómneho dronu s bublifukovou pištoľou. Dron bol schopný zasiahnuť ciele z dvoch metrov s 90-percentnou úspešnosťou.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať