IVO: Kvalita demokracie sa počas Radičovej vlády zlepšuje

BRATISLAVA 19. júla (WEBNOVINY) – Kvalita demokracie na Slovensku sa po nástupe vlády Ivety Radičovej kontinuálne zlepšuje a v druhom polroku 2011 dosiahla úroveň, akú mala naposledy začiatkom roka 2008.

Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov projektu IVO Barometer, ktorý pripravuje Inštitút pre verejné otázky (IVO). Slovenskej demokracii udelil v druhom polroku 2011 známku 2,6.

Absentuje riešenie rómskej problematiky

V porovnaní so štvrtým kvartálom 2010 sa celkové hodnotenie zlepšilo o 0,2 stupňa. Kvalitatívny posun nastal podľa analytikov IVO vo všetkých oblastiach s výnimkou ľudských a menšinových práv. Aj pri menšinových právach však prezident IVO Grigorij Mesežnikov „pozoruje nádejné trendy“. Zaradil medzi ne zriadenie Rady vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva či zvýšenú participáciu obyvateľstva pri diskusii o verejných témach.

Zlepšenie známky v oblasti ľudských práv však neumožnil prístup k riešeniu rómskej problematiky. Prekáža mu samotné používanie termínu „rómska kriminalita,“ ktoré podľa neho indikuje nerovnaké zaobchádzanie na základe etnickej príslušnosti. „Kým toto rozlišovanie bude pretrvávať, naše hodnotenie bude veľmi kritické,“ podčiarkol Mesežnikov. V oblasti ľudských práv si slovenská demokracia vyslúžila od IVO hodnotenie 2,75.

Súboj vláda a parlament verzus prezident a Ústavný súd SR

V oblasti „demokratické inštitúcie a právny štát“ si Slovensko zlepšilo rating o 0,25 stupňa na 2,5. Výraznejšie zlepšenie v tejto oblasti nenastalo podľa Mesežnikova pre konfrontáciu štátnych inštitúcií, ktorá v porovnaní s ostatným hodnotením dosiahla celoplošný rozmer. Kým v minulosti Mesežnikov pozoroval zápas ministerstiev financií a spravodlivosti s Najvyšším súdom SR, dnes vníma súboj medzi vládou a parlamentom na jednej strane a prezidenta Ivana Gašparoviča a Ústavného súdu SR na strane druhej pri voľbe a menovaní generálneho prokurátora.

„Neslýchaná“ voľba generálneho prokurátora

Vinu za nezhody medzi vrcholovými ústavnými inštitúciami Mesežnikov prikladá najmä Gašparovičovi a Ústavnému súdu. „Niektoré rozhodnutia ústavného súdu sú minimálne problematické, česť výnimkám. Stanoviská štyroch sudcov zachraňujú česť tejto inštitúcie,“ povedal. Vývoj kauzy voľby generálneho prokurátora označil za „neslýchaný“ a postoj prezidenta „mimoriadne nevhodný“. V tomto zmysle sa podľa Mesežnikova Slovensko vracia pred rok 1998, nádeja sa však, že vývoj nebude eskalovať.

Pozitívne Mesežnikov zhodnotil vývoj v oblasti prijímania legislatívnych noriem, keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa prijíma len necelých osem percent noriem. Ocenil aj menej nepriamych novelizácií zákonov. Oblasť legislatívy dostala známku 2,25, čo predstavuje zlepšenie o 0,25 stupňa.

Politici a novinári

IVO v oblasti nezávislosti médií ocenil profesionalizáciu vzťahov politických elít a novinárov. „Namiesto otvoreného dehonestovania novinárskeho stavu a vyvíjania verbálneho a neskôr aj súdneho tlaku na médiá sa odohráva skôr v rovine názorovej výmeny vedenej prostredníctvom médií,“ píše sa v správe. IVO pozitívne hodnotí najmä zmäkčenie tlačového zákona. Mediálnu oblasť IVO napokon ocenilo známkou 2,75, čo znamená zlepšenie o 0,25 stupňa.

Slovenská politika voči Orbánovi je úspešná, tvrdí Bútora

Slovenská politika voči Maďarsku pod vedením premiéra Viktora Orbána sa zatiaľ ukazuje ako úspešná, myslí si Martin Bútora z Inštitútu pre verejné otázky (IVO). „Slovenskej diplomacii sa darilo celkom úspešne na jednej strane nájsť oblasti spolupráce s Maďarskom a zároveň získavať medzinárodnú podporu,“ povedal dnes ako spoluautor Správy o stave spoločnosti a demokracie za rok 2010. Pozitívne výsledky slovenskej diplomacie na medzinárodnom poli ilustroval Bútora stanoviskom Benátskej komisie, ktorá sa kriticky postavila k novému zneniu maďarskej ústavy.

V časti správy o slovenskej zahraničnej politike Bútora tvrdí, že hoci politická reprezentácia si zvolila ústretovú cestu, aj v zlepšenej atmosfére pretrvali v slovensko-maďarských vzťahoch problémy. Zaradil medzi ne predovšetkým maďarský zákon o štátnom občianstve, ktorý umožňuje získať občianstvo aj slovenským Maďarom či plánované udelenie volebného práva zahraničným Maďarom.

Maďarské občianstvo

Bútora konštatuje, že koalícia zatiaľ nenašla zhodu na tom, ako sa vyrovnať s benevolentným prideľovaním maďarského občianstva a naďalej platí striktná norma z dielne vlády Roberta Fica, ktorá trestá občanov stratou občianstva, ak sú súčasne občanmi iného štátu. „SR ponúkla urovnanie v podobe medzištátnej dohody, ktorá by tieto problémy riešila, maďarská strana však podľa očakávania neprejavila záujem zaoberať sa na medzinárodnej úrovni otázkou, ktorú považuje za primárne vnútropolitickú,“ dodáva.

Slovensko-maďarské vzťahy považuje Bútora za neuralgický bod vnútornej aj zahraničnej politiky SR. Hoci priznáva, že vzájomné nedorozumenia existovali aj pred rokom 2006, po nástupe Ficovej vlády sa podľa neho začali hromadiť konfliktné kauzy. Zároveň pripomenul, že z napätých vzťahov neprofitovali len slovenské strany, ale aj maďarskí politici – či už v Maďarsku alebo na Slovensku. Využívanie „maďarskej karty“ podľa Bútoru eskalovalo pred parlamentnými voľbami a hoci po nich sa rétorika zmenila, na výsledky ešte bude treba počkať.

.