Island možno po voľbách zmení kurz, vzdiali sa od EÚ

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ôsmy deň na olympiáde
Fanúšička Islandu sleduje zápas svojich krajanov proti Francúzku v rámci turnaja mužov v hádzanej. Foto: SITA/AP
Euroz
Foto: SITA/AP

REYKJAVIK 27. apríla (WEBNOVINY) – Islanďania v sobotu pristúpia k volebným urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny.

To by sa malo zmeniť a vládne posty by mali obsadiť pravicové sily, ktoré na rozdiel od súčasnej vlády nemajú záujem o vstup malej ostrovnej krajiny do EÚ ani o prijatie eura.

Najviac kresiel v 63-člennom parlamente by mala získať Nezávislá strana, ktorá by so spojeneckou Stranou pokroku mala bez väčších problémov získať parlamentnú väčšinu. O poznanie horšie to vyzerá so súčasnými vládnymi stranami.

Sociálni demokrati odchádzajucej premiérky Jóhanny Sigurdardóttir by podľa aktuálnych prieskumov mala získať iba 13 percent hlasov. Do parlamentu by sa však mala dostať Pirátska strana, ktorá trvá na bezplatnom zdieľaní dát na internete. Stala by sa tak prvou stranou svojho druhu, ktorá by sa dostala do národného parlamentu.

Vláda ešte v marci tesne unikla vysloveniu nedôvery zo strany parlamentu. Návrh predložil poslanec Thór Saari zo strany Hreyfingin (Hnutie), ktorá vznikla v období po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 a kabinetu vyčíta nesplnenie sľubu v podobe prijatia novej ústavy ešte pred skončením terajšieho volebného obdobia.

Premetom nespokojnosti je pripravovaná reforma ústavy, ktorá býva označovaná za prvý prípad vo svete, keď základný zákon „vzišiel z davu“.

Ústavodarné zhromaždenie totiž tvorilo 25 bežných občanov, ktorí zbierali podnety od používateľov internetových sociálnych sietí. Výsledné návrhy obyvatelia Islandu v októbri minulého roka schválili v referende, vládna koalícia však v rozpore s predošlými vyhláseniami zastáva názor, že zmeny by sa nemali realizovať ešte tento rok.

Island v roku 2008 tvrdo postihol kolaps prebujneného bankového sektora, čo otriaslo politickou scénou a zbavilo moci pravicu. Nová vláda v reakcii na krízu požiadala o členstvo v EÚ, no prístupový proces odvtedy nepokročil.

Verejnosť navyše vo svetle súčasných problémov bloku vidí iba málo pozitív vstupu doň. Ostrov v Atlantickom oceáne s približne 320-tisícmi obyvateľmi má totiž s EÚ dohodu o voľnom obchode a taktiež je súčasťou schengenského priestoru voľného pohybu osôb a tovaru.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať