IBM Think Summit Bratislava: Firmy očakávajú boom využívania umelej inteligencie. Už v najbližších rokoch

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Umelá inteligencia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

BRATISLAVA 13. júna (WebNoviny.sk) – Bude to revolučné podobne, ako bolo zavádzanie elektriny. Tak ako pred troma dekádami museli väčšie firmy zriaďovať IT oddelenia, budú už onedlho musieť vytvárať oddelenia pre umelú inteligenciu. Aj takto vnímajú popredný manažéri slovenských firiem a štátnej správy nástup umelej inteligencie v biznise a štátnych službách. Ako sa na konferencii IBM Think Bratislava v bratislavskej Starej tržnici zhodli diskutujúci z popredných slovenských firiem, túto technológiu zatiaľ využívajú skôr na menšie projekty a skutočný boom nás ešte iba čaká. Možno už o pár rokov.  

Nahrádzanie operátorov zákazníckych či poruchových liniek a pomoc pri spracovávaní a analýze údajov. To sú zatiaľ najčastejšie oblasti v ktorých sa umelá inteligencia uplatňuje vo firmách, ale aj štátnej správe na Slovensku. Jej využitie sa však rozširuje.

V marketingu aj pri spracovaní údajov

„Umelú inteligenciu začíname vnímať ako nevyhnutnosť pre všetky väčšie firmy. Aktuálne ju využívame aj v marketingu na vytipovanie cieľovej skupiny zákazníkov. Ukazuje sa, že je v tom 2x lepšia ako najlepšie marketingové nástroje,“ povedal  o ďalšom využití umelej inteligencie v panelovej diskusii na IBM Think Bratislava summite Ľudo Cibulka, Innovation Development Manager z Tatra banky. Osloviť vhodných ľudí s vhodnou ponukou pomáha umelá inteligencia aj Slovak Telekomu. A nielen to. Telekomunikačnej spoločnosti pomáha pokroková technológia aj predpovedať možný odchod klientov. Využitie takzvaných chatbotov, teda počítačového programu, ktorý komunikuje so zákazníkmi namiesto „živých“ operátorov začína byť samozrejmosťou. „Niektorí zákazníci podľahnú dojmu, že sa rozprávajú so živým operátorom a občas ich rozčuľuje nižšia inteligencia chatbota,“ pridal do diskusie humornú skúsenosť manažér IT Automotion v Slovak Telekome Ivan Lichner.

Digitálna stratégia

Na vlnu technologického pokroku plánuje naskočiť aj štát. Generálny riaditeľ sekcie informatizácie verejnej správy Jaroslav Kmeť upozornil, že v máji bola prijatá digitálna stratégia a už v júli sa k nej má schvaľovať akčný plán. „V centre diania musí byť občan a prinášanie lepších služieb pre neho. Tak, aby bol spokojný,“ priblížil Kmeť ciele digitalizácie. Už  vznikla aj sekcia digitálnej agendy, ktorá hľadá priestor, kde v štátnej správe by sa dali pokročilé technológie implementovať. „Vidíme priestor napríklad pre zavádzanie chatbotov, či použitie umelej inteligencie na odhaľovanie daňových únikov,“ dodal Kmeť.

Napriek tomu, že počiatok umelej inteligencie siaha do polovice minulého storočia, v komerčnej sfére sa ešte úplne neusídlila. A o vyrovnaní sa s človekom sa zatiaľ nedá hovoriť.  Filmová fikcia tejto technológie, ako mimoriadne inteligentného indivídua, čo sa snaží za každú cenu zničiť ľudí, mnohým naháňa strach, no podľa Juraja Malcha CTO spoločnosti ESET nezodpovedá realite. „Je to skôr sada algoritmov. Žiadny zázrak. Využívame ju aj v ESET-e, napríklad na odhaľovanie podobností škodlivých programov. Dát na analýzu je v tomto prípade tak veľa, že človek jednoducho nemá kapacitu to robiť,“ dodal technologický riaditeľ spoločnosti ESET s tým, že nakoniec pri boji s vírusmi príde na rad ľudský rozum. Na ten podľa neho umelá inteligencia ešte nedorástla.

Nárast uplatnenia

Ako sa však účastníci diskusie zhodli, inteligentné počítačové programy vedia byť skutočne nápomocné. „Netreba však mať prehnané očakávania. Treba si to najskôr vyskúšať v malom, zistiť, ako to funguje a postupne hľadať možné uplatnenia vo firme či inštitúcii,“ poradil v diskusii hlavný technológ a manažér výskumného a vývojového laboratória IBM Watson Lab v Prahe a CTO IBM Česká republika Jan   Kleindienst. Nadšenie je podľa neho na mieste, no samo o sebe určite nestačí. Okrem iného je dôležité je vhodne a systematicky pracovať s dátami, vybudovať integračnú architektúru a uvedomovať si, aký je cieľ projektov s využitím umelej inteligencie.

Rýchla návratnosť investícií

Jan Kleindienst zo spoločnosti IBM momentálne vníma dve oblasti v ktorých vie byť umelá inteligencia nápomocná firmám či verejným inštitúciám. Prvou sú virtuálny pracovníci, teda počítačové programy. Príkladom sú spomínané chatboty. „Návratnosť takýchto investícií sa už pohybuje v mesiacoch,“ upozornil v panelovej diskusii.  Druhou oblasťou je rozširovanie ľudských kapacít, a to napríklad v prípade diagnostiky v zdravotníctve či práce s Big Data.

Účastníci panelovej diskusie sa zhodli, že dôležitosť umelej inteligencie v biznise aj štátnej správe bude narastať. Očakávajú zásadné zmeny vo vnútornom fungovaní firiem, kde počítačové programy nahradia aj časť ľudskej pracovnej sily a zefektívnia vnútorné procesy. S tým však príde aj dopyt po nových pracovníkoch. „Každá firma bude musieť mať svoje oddelenie umelej inteligencie. Podobne, ako firmy museli začať zakladať IT oddelenia 30 rokov dozadu. Je to aj veľká príležitosť pre malé krajiny ako Slovensko, ktoré môžu byť pri nových technológiách flexibilnejšie,“ uzavrel diskusiu Kleindienst.

Inzercia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie IBM