V roku 2023 Európsky súd pre ľudské práva oznámil slovenskej vláde 143 nových sťažností voči SR. Informovalo o tom Ministerstvo spravodlivosti SR s tým, že vyše tretina sťažností sa týkala namietaného porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.
Najčastejšie namietané porušenie práv
Často namietané bolo aj porušenie práva na pokojné užívanie majetku, pričom niektoré sťažnosti sa týkali opatrení proti šíreniu koronavírusu a zaistenia majetku alebo peňažných prostriedkov v kontexte trestného konania.
Suskovo ministerstvo žiada preskúmať postup belgických úradov v kauze Chovanec, možná je aj medzištátna sťažnosť na ESĽP
Vláde podľa ministerstva napríklad oznámili päť sťažností, týkajúcich sa podmienok vo väzbe alebo dôkladných osobných prehliadok v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ako aj ďalšie dve sťažnosti týkajúce sa zlého zaobchádzania zo strany polície. Okrem toho bolo vláde oznámených deväť sťažností, týkajúcich sa dôvodnosti väzby.
Významné a jedinečné postavenie
„Aj posledné rozsudky ESĽP proti Slovenskej republike ukazujú, aké významné a jedinečné postavenie má tento medzinárodný systém ochrany ľudských práv a našou úlohou je nie iba tieto rozsudky vykonať, ale aj prioritne riešiť štrukturálne problémy, na ktoré nás súd upozorňuje, aby sa ním konštatované porušenia ľudských práv zo strany štátu už neopakovali,“ zdôraznila štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Katarína Roskoványi.
Plošný zákaz verejných bohoslužieb počas pandémie má svoju dohru, čaká sa na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
V roku 2023 zastupovala Slovensko v konaní pred ESĽP Miroslava Bálintová. Zástupkyňa predkladala stanoviská k sťažnostiam podaných proti SR, takisto vyjadrenia k nárokom sťažovateľov na spravodlivé zadosťučinenie a vyjadrovala sa aj k možnosti uzavretia zmieru v jednotlivých prípadoch so súhlasom ministra spravodlivosti.
