Dzurindova vláda sa pred 21 rokmi ujala moci, éra Mečiara sa skončila

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mikuláš Dzurinda
Bývalý premiér SR (1998 - 2006) a prezident Inštitútu pre politiku a reformu Mikuláš Dzurinda. Foto: archívne, SITA/Jozef Jakubčo

Novým slovenským premiérom sa pred 21 rokmi, 30. októbra 1998, stal líder druhej najsilnejšej strany vtedajšieho parlamentu – Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda. Predseda Národnej rady SR Jozef Migaš, ktorý v tom čase vykonával aj prezidentské právomoci, vymenoval nový vládny kabinet. Ten tvorili nominanti koaličnej SDK, Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP).

Medzinárodná izolácia

Slovensko sa pod vedením predchádzajúceho premiéra Vladimíra Mečiara z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) začalo dostávať do medzinárodnej izolácie. Nepočítalo sa s jeho skorým prijatím do Európskej únie ani do NATO a narastala aj nespokojnosť slovenskej verejnosti s Mečiarovým autoritatívnym štýlom vlády.

Hoci sa víťazom septembrových parlamentných volieb stalo znovu HZDS, nepodarilo sa mu získať koaličných partnerov a Vladimír Mečiar už novú vládu nedokázal zostaviť. Vo voľbách s rekordnou účasťou 84,24 percenta oprávnených voličov získalo Mečiarovo hnutie 27 percent hlasov, tesne za ním sa umiestnila novovzniknutá SDK, ktorej slovenskí voliči odovzdali 26,33 percenta platných hlasov.

Tretia skončila SDĽ, keď získala 14,66 percenta. Nasledovala SMK so ziskom 9,12 percenta, Slovenská národná strana (SNS) s 9,07 percentnou podporou a SOP, ktorej odovzdalo svoj hlas 8,01 percenta voličov.

Priama voľba prezidenta

Nástupu Dzurindovej vlády a definitívnemu ukončeniu politickej dominancie Vladimíra Mečiara a jeho HZDS predchádzal vznik nového politického subjektu na slovenskej politickej scéne.

Dzurindova SDK sa z rovnomennej predvolebnej koalície pretransformovala na samostatnú stranu po tom, čo bývalá vládna koalícia krátko pred voľbami prijala reštriktívny volebný zákon obmedzujúci volebný potenciál predvolebných koaličných zoskupení.

Členskú základňu novej strany tvorilo 150 volebných kandidátov, ktorí opustili svoje materské strany Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratickú úniu (DÚ), Demokratickú stranu (DS), Sociálnodemokratickú stranu Slovenska (SDSS) a Stranu zelených na Slovensku (SZS).

Nová vládna koalícia bývalých opozičných strán získala aj ústavnú väčšinu v Národnej rade SR. V januári 1999 poslanci schválili novelu ústavy, ktorá umožnila priamu voľbu prezidenta. Toho Slovensko nemalo od 2. marca 1998, keď sa historicky prvému slovenskému prezidentovi skončilo funkčné obdobie a parlament nedokázal zvoliť novú hlavu štátu.

Ozdravné opatrenia

Víťazom prvých priamych prezidentských volieb sa potom v máji 1999 stal vtedajší košický primátor a poslanec Národnej rady za SOP Rudolf Schuster, keď v druhom kole prezidentských volieb porazil expremiéra Vladimíra Mečiara (HZDS). Funkcie slovenského prezidenta sa Schuster oficiálne ujal 15. júna 1999.

Vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla reformné opatrenia k ozdraveniu slovenskej ekonomiky, ktoré viedli k neskoršiemu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a euroatlantických štruktúr. Podstatná zmena politickej orientácie v tej dobe oslovila značnú časť verejnosti a voliči svoju dôveru k politike, ktorú reprezentoval Mikuláš Dzurinda, vyjadrili vo voľbách v roku 2002.

Slovenským premiérom bol až do roku 2006, keď jeho popularita začala klesať a po predčasných parlamentných voľbách ho v premiérskom kresle vystriedal Robert Fico (Smer-SD). Informácie pochádzajú z www.wikipedia.org, volby.statistics.sk a archívu agentúry SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef MigašMikuláš DzurindaRudolf Schuster