DZURINDA: Do rezortu som prišiel robiť politiku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bez názvu
Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

S čím ste prišli na ministerstvo zahraničných vecí a čo ste našli?

Prišiel som s túžbou urobiť niečo dobré, priniesť nejaké myšlienky a postarať sa o to, aby z toho ľudia mali osoh. Viedla ma sem taká vnútorná túžba. Našiel som veľa zaujímavých ľudí, skúsený tím a viem, že som prišiel do rezortu, ktorý by mal byť výkladnou skriňou, aj keď viem, že do výkladu výrobky dodávajú všetky ministerstvá. Ale predsa len, je to rezort, ktorý by mal aj presadzovať, aj reprezentovať.

Čo ste teda našli?

Naznačil som, že zaujímavých ľudí, no a potom kolegovia ponachádzali aj menej zaujímavé a menej pekné veci, no ale to už nechám na funkcionárov, ktorým to patrí do portfólia.

Môj postoj voči Maďarsku je založený na tom, aby sme sa pozerali omnoho viac dopredu a aby sme premýšľali nad aktivitami, ktoré pomôžu ľuďomMikuláš Dzurinda

Najviac sa od vás asi očakáva zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov.

Asi áno, asi máte pravdu. Aj v našom programe začíname vlastne tým, čo je najbližšie, a to sú susedia. Keď budeme mať dobré vzťahy so susedmi, je šanca, že aj región bude stabilný a že teda môžeme ten pokoj a stabilitu šíriť aj ďalej. Myslím si, že sme udali dobrý tón. Ten tón hovorí o tom, že mali by sme sa pozerať dopredu, mali by sme premýšľať o opatreniach, ktoré budú ľuďom pomáhať. Rád si spomínam na aktivity po roku ´98, kedy tiež to nebolo medzi Slovenskom a Maďarskom dobré, vzťahy boli pomerne chladné. A vtedy sme prišli s myšlienkou obnoviť posledný most, zbúraný počas druhej svetovej vojny medzi Štúrovom a Ostrihomom (Most Márie Valérie, pozn. redakcie). Po rokoch, keď sa na to opýtam ľudí, a zhodou okolností, ak sa nemýlim, tento rok bude desiate výročie toho, čo sme ten most otvárali, a teraz keď sa spýtate ľudí v Štúrove – či Slovákov alebo občanov maďarskej národnosti – alebo sa opýtate ľudí v Ostrihome – tam žijúcich Slovákov alebo Maďarov – tak sa stavím, že nenájdete jediného človeka, ktorý by povedal, že to bol zlý nápad. Nehanbím sa povedať, že ja som prišiel s tým za kolegom Jánom Figeľom, aby sme urobili z rýchlostnej komunikácie, tzv. R4 medzi Košicami a Miškolcom, našu prioritu aj infraštruktúrnu, ale aj politickú. A z toho si už ľahko urobíte úsudok, že môj postoj voči Maďarsku je založený na tom, aby sme sa pozerali omnoho viac dopredu a aby sme premýšľali nad aktivitami, ktoré pomôžu ľuďom. A nie sa večne vŕtať v Benešových dekrétoch alebo v Trianone. Aj tak sa s tým pohnúť nedá. To robí len zlú krv, vytvára zlú atmosféru. A takýchto projektov, ako je rýchlostná komunikácia medzi Košicami a Miškolcom, sa nepochybne dá vytvoriť viac. Premýšľame o tom, hovoríme o tom s našimi kolegami, pohybujeme sa nielen v oblasti ciest, mostov, ale aj v oblasti kultúry, vedy, športu. Karel Schwarzenberg mi v Prahe pošepkal, že by sme mohli vytvoriť novú partiu, novú skupinu mladých historikov, ktorí sa pozrú na našu minulosť nezaťaženými novými očami. A hlavne z pohľadu perspektív, z pohľadu budúcnosti. Takže áno, viem, že toto je základná úloha a zároveň si myslím, že viem, že dokážeme tú úlohu vyriešiť, keď naše postoje, nápady, myšlienky budú vychádzať z dobrého úmyslu. A ja dobrý úmysel mám. A verím, že aj v najbližších dňoch budem môcť predstaviť verejnosti ďalšie myšlienky, ďalšie nápady, projekty.

Aké sú vaše osobné vzťahy so súčasnou maďarskou vládou?

Ako kedy a ako s kým. Ale môžem povedať to podstatné, že s Jánosom Mártonyim, mojím kolegom, sa poznám dlhé roky a s ním mám dobrý vzťah. Priateľský, partnerský. Bol ministrom zahraničných vecí v prvej Orbánovej vláde, odvtedy sa poznáme. Tak niekedy sa smejeme, že fúzatí majú k sebe blízko a ja sa na spoluprácu s Jánosom Mártonyim veľmi teším.

Len teraz v piatok ste hovorili o slovenskej komunite na Ukrajine. Ako zlepšíte situáciu slovenskej komunity v Maďarsku?

Podobným spôsobom sa budem o ich život a podmienky života veľmi intenzívne zaujímať a premýšľať, ako im aj drobnými krokmi napomáhať. Som rád, že ste ten Užhorod pripomenuli. Pred šiestimi rokmi som tam viezol kamión starých lavíc a stoličiek. Teraz som tam našiel v tej starej škole – také isté lavice a také isté stoličky, na ktorých som sedával ako chlapec. Ale za šesť rokov, vtedy sa to mohlo zdať, že to je také bizarné alebo drobné alebo aké, no ale po šiestich rokoch vám môžem prezradiť, že o chvíľu sa sťahujú do novej nádhernej školy. Takí sú vitálni Slováci, ktorí tam žijú a aj tá pomoc pred šiestimi rokmi ich veľmi povzbudila. Dostali vtedy aj trochu peňazí, ale aj nové knihy. Sú takí vitálni, že sa sťahujú do jednej z najkrajších užhorodských budov. Historickej rekonštruovanej budovy, rekonštruovanej z peňazí ukrajinských, ale aj slovenských. Vtedy, keď som tam bol, bolo v prvej triede iba osem prváčikov. A v celej škole bolo 60 žiakov. Dnes ich je 258. Takže ono sa dá z mála robiť postupne viac. No a je len otázkou času, kedy pôjdem do Slovenského Komlóša, do Sarvaša, do Békešskej Čaby, aby som sa znovu po rokoch zaujímal, ako môžeme byť nápomocní aj slovenskej komunite v Maďarsku.

Vrátim sa naspäť k Maďarsku, k dvojakému občianstvu. To je téma číslo jeden v slovensko-maďarských vzťahoch. Ako sa to bude riešiť?

Už pár týždňov intenzívne komunikujem s Danielom Lipšicom. Mám pocit, že sme dospeli k záverečnému riešeniu. Nebudem o ňom hovoriť, aby som neurobil zle. Potrebujeme získať zhodu celej vládnej koalície. Ale je dosť možné, že už v priebehu krátkeho času k tej zhode môže dôjsť a opravíme reakciu slovenskej strany. Považujem za dôležité, aby sme netrestali slovenských občanov. Aby sme netrestali slovenských občanov tu žijúcich, aby sme netrestali občanov, Slovákov, ktorí legitímne žiadajú o dvojité, alebo druhé občianstvo v Čechách, v Kanade, v Austrálii, pretože tam žijú už dlhé roky. Myslím, že také riešenie treba nájsť a že ho vieme nájsť. Ľudovo by som to povedal tak, že treba si pozametať pred vlastným prahom. A potom budeme vyvíjať aktivity aj voči Maďarskej republike. Nie je normálne, keď sa udeľuje masívne dvojité občianstvo, nie je normálne, keď sa udeľuje dvojité občianstvo bez toho, že existuje niečo ako trvalá väzba medzi človekom a krajinou, o ktorej občianstvo sa človek uchádza. Čo to je za dvojité občianstvo, keď ľudia žijú 50 rokov na Slovensku, nechcú sa zo Slovenska pohnúť, budú dostávať maďarské občianstvo? Čo toto je za systém? Viem, že podobný krok, zlý krok, urobili aj iné krajiny. Rumuni voči Moldavcom, alebo povedzme Maďarská republika voči Ukrajincom. Čo to znamená? Keď ten princíp rozvediem, tak si zrazu uvedomím, že potom aj Taliansko môže udeliť mohutné masívne dvojité občianstvo Talianom, ktorí žijú v Rakúsku, v južnom Tirolsku. A teraz to trošku skrátim a položím rečnícku otázku – ako to bude vyzerať s EÚ, keď Španieli sa rozhodnú udeľovať masívne dvojité občianstvo Mexičanom alebo Kubáncom. Ako bude vyzerať slobodný pohyb osôb a pracovný trh v krajinách EÚ? Čiže smerujem k tomu, že tá otázka je širšia ako iba bilaterálna slovensko-maďarská. Hovoril som o tom aj s rakúskym kolegom (Michaelom Spindeleggerom, pozn. redakcie) počas mojej prvej nástupnej návštevy vo Viedni a zhodli sme sa na tom, že sa to stáva témou európskou a ja sa chystám túto tému náležitým spôsobom aj na európskom poli otvoriť, nastoliť.

Čiže budete riešiť dvojaké občianstvo komplexne alebo zvlášť vo vzťahu k Maďarsku a zvlášť vo vzťahu k tým ostatným krajinám?

Aj, aj.

Dokopy alebo zvlášť?

To ukáže čas, ale presne ste postihli, alebo vystihli, že tento problém má viacero dimenzií. A či predbehne jedna druhú, alebo sa to bude riešiť nakoniec v jednom balíku, to ukážu najbližšie týždne, mesiace. Ale chcem sa tomu venovať, pretože tendencie, ktoré nám pomáhajú v Európe, by sme mali podporovať a tendencie, ktoré nás skôr rozdeľujú, alebo ohrozujú, by sme mali potierať.

V prvom rade chceme udržať vynikajúce vzťahy s Českou republikouMikuláš Dzurinda

V súčasnosti máme dobré vzťahy v podstate so všetkými ostatnými susedmi, takže chystá sa tam ešte nejaké zlepšovanie vzťahov, alebo zostanú približne takto?

V prvom rade chceme udržať vynikajúce vzťahy s Českou republikou. Myslím, že o dôvodoch nie je veľmi potrebné hovoriť. Máme stabilné dlhodobé vynikajúce vzťahy s Poľskou republikou, čo ale opäť neznamená, že by sme nemali viacej rozvíjať cestovný ruch, podporovať vzájomný obchod. O Ukrajine sme si už povedali, náš najväčší sused, ale jediný nie je členským štátom EÚ. Budeme sa mu veľmi venovať, pretože každý, s kým sa stretnem v Užhorode, tak mi povie, aj primátor, aj gubernátor, aj ľudia, „otravujú nás víza“. Viem, že sa dá mnoho urobiť krátkodobo, ale rovnako viem, že to principiálne riešenie spočíva v európskej perspektíve Ukrajiny. Keď budú plniť podmienky členstva, keď budú schopní sa transformovať, urobiť hlboké reformy, tým skôr európska perspektíva bude realitou. A tu môžeme Ukrajine veľmi pomôcť a ponúkame dovzdávanie skúseností, ktoré sme nadobudli z transformácie, z reforiem. O Maďarsku sme si povedali, no a s Rakúskom máme naozaj vynikajúce vzťahy. Tam je len jedna téma, ktorá tu a tam je v Rakúsku živá, myslím si, že aj znepokojuje, ale aj tú tému dokážeme riešiť – jadrová energetika, Mochovce. Ja som to sám otvoril vo Viedni a myslím si, že poznáme nástroje, ktoré povedú k dôvere a tým pádom k tomu, že nás ani táto téma nebude rozdeľovať.

Ja som nikdy nepovedal, že Slovensko nikdy neuzná KosovoMikuláš Dzurinda

Podobne ako v prípade Ukrajiny, máme túto podporu integrácie na programe aj so západným Balkánom. Takže západný Balkán – aké budú vzťahy?

Sme neveľká krajina, preto iste nemôžeme mať toľko zahranično-politických priorít ako USA alebo Nemecko, ale dve máme veľmi silné a najvyššie. Okrem Východného partnerstva, alebo tých siločiar smerom na východ, popri Ukrajine samozrejme, mám na mysli aj Bielorusko, Moldavsko, Kaukaz, ale aj vzťah k Rusku, tak tou druhou najsilnejšou zrejme je práve Balkán. Krajiny bývalej Juhoslávie. Tak, ako sme boli úspešní v príbehu Chorvátska, tak chceme byť užitoční aj ďalším krajinám, aj Macedónsku, aj Čiernej Hore, aj Srbsku, všetkým krajinám bývalej Juhoslávie. Predovšetkým som presvedčený, že Balkán bude stabilný, keď bude stáť na pevných nohách, dvoch základných a popri tom Chorvátsku tou druhou pevnou nohou by malo byť naozaj európske Srbsko. Som rád, že som mohol v minulých dňoch odôvodniť a vo Výbore pre európsku integráciu nechať odsúhlasiť návrh ratifikácie Stabilizačnej asociačnej dohody. Budeme len piatou krajinou, ktorá ju v parlamente, verím, ratifikuje. Ale budem pôsobiť pozitívne voči Srbom aj za európskym stolom, podobne, ako som pôsobil voči Chorvátom. Chystám sa túto tému otvoriť. Potrebujeme, aby Srbsko malo jasnú proeurópsku perspektívu. V decembri dalo prihlášku za člena EÚ, dodnes nebola z Európskej komisie reakcia. Budem svoj hlas veľmi intenzívne venovať tomu, aby Srbsko takúto jasnú cestovnú mapu dostalo.

Tam je najväčší problém s Kosovom. Aký je náš postoj ku Kosovu a prečo je taký, aký je?

Na otázku prečo je, aký je, poznáte. Slovensko je jednou z piatich krajín, členov EÚ (okrem SR sú to Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko, pozn. redakcie), ktoré Kosovo neuznalo a to prečo, to sa dá zodpovedať jednou vetou. Myslím si, že jednostranné odtrhnutie etnika od svojej domovskej krajiny nie je v záujme Európy. Nie je ani v záujme riešenia územných sporov. Toto je základom. Mali by v každom spoločenstve a v každej činnosti, v každej oblasti platiť pravidlá, princípy. Princíp územnej celistvosti považujem za základný princíp medzinárodného práva, ale aj spolužitia národov, štátov. Preto to môžem len zopakovať. Jednostranné odtrhnutie sa takého alebo onakého etnika nie je v európskom záujme. Ja som nikdy nepovedal, že Slovensko nikdy neuzná Kosovo. Len vždy sme hovorili, že budeme veľmi vážne brať na zreteľ aj srbský záujem, aj hlas Belehradu. O tomto to celé je. Mali by sme pôsobiť tak, aby Belehrad uveril, že to myslíme so Srbskom v EÚ vážne a zároveň tak, aby sme pomáhali tomu potrebnému dialógu medzi Belehradom a Prištinou.

Existuje nejaký spoločný postup tých piatich krajín, ktoré ho neuznali?

Dialóg prebieha stále. Už keď som bol na prvých rokovaniach Rady pre všeobecné záležitosti, Rady pre zahraničné veci, tak sme si piati sadli. Je to celkom normálne, vymieňame si informácie, postoje, stanoviská.

Voči Číne by sme mali postupovať koordinovanejšie ako EÚMikuláš Dzurinda

Ľudí dosť oslovil jeden bod z programového vyhlásenia, ktorý sa týkal obmedzenia styku s krajinami, ktoré porušujú ľudské práva. Budete nejako konkretizovať, o ktoré krajiny ide?

Ťažko to konkretizovať. O ktoré krajiny ide, je pomerne jednoduché a to si sama urobíte predstavu podľa miery demokratickosti alebo nedemokratickosti toho alebo ktorého režimu. Ide o princíp. Všade, kde sa porušujú ľudské práva, by sme mali spozornieť a mali by sme zaujímať jasné postoje. A tam, kde vládne diktatúra, kde sú pošliapavané základné ľudské práva, tam ten politický dialóg, alebo, ľudovo to poviem, tam by miera toho kamarátstva mala tomu zodpovedať. Myslím si, že pevné postoje a principiálne postoje sú pre národ toho ktorého režimu alebo krajiny omnoho dôležitejšie ako krátkodobá konjunktúra, ktorá prichádza povedzme z ekonomickej spolupráce. Áno, som vnútorne veľmi presvedčený, že dialóg je dôležitý, ale taký dialóg, ktorý neposilňuje diktatúry, ale tendencie ku demokratizácii.

V prípade Číny to nepoškodí naše ekonomické záujmy?

Keď by sme mali otvoriť otázku Číny, alebo už teda krajín, ak by ste silou mocou chceli ísť ku krajinám, tak tu by som si pomohol, alebo zvolil by som slovo primeranosť. Primeranosť zahraničnej politiky, znamená, že v niektorých reláciách budeme postupovať autonómnejšie, samostatnejšie a v niektorých budeme náš hlas vznášať predovšetkým za európskym stolom. Voči Číne by sme mali postupovať koordinovanejšie ako EÚ. Je to veľmoc, je to velikánsky štát. A nepochybne omnoho viac aj v oblasti ľudských práv presadíme, keď náš hlas bude v tomto hlasom európskym.

Dnes diplomatická služba je z väčšej časti o ekonomike, o hospodárskych záujmochMikuláš Dzurinda

Súhlasíte s tým, že MZV by malo ísť aj cestou ekonomických vzťahov? Že by sa malo zameriavať aj na ekonomické otázky, nielen na bilaterálne vzťahy?

Myslíte vo všeobecnosti?

Vo všeobecnosti.

No bezpochyby. Veď preto sme navrhli do programových téz koaličnej zmluvy myšlienku zlúčiť alebo priradiť obchodné ekonomické oddelenia v zahraničí, ktoré doposiaľ spadajú do rezortu hospodárstva, pod rezort zahraničných vecí. Dnes diplomatická služba je z väčšej časti o ekonomike, o hospodárskych záujmoch. O tom, že naši diplomati vytvárajú priestor pre vývoz našich výrobkov. Ale aj pre zahraničné investície putujúce na Slovensko. Rád uvádzam jeden z mojich prvých príkladov alebo prvých skúseností, keď som bol na nástupnej návšteve v Nemecku a náš veľvyslanec, ktorý ešte ani nemal odovzdané poverovacie listiny, už mi predstavil prvý projekt – Ekonomicko-inovačné fórum. Áno, diplomatická služba, zahraničná služba dnes je z veľkej, alebo rozhodujúcej časti práve aj o ekonomike. O vytváraní predovšetkým dobrých podmienok pre našich exportérov, ale aj pre zahraničných investorov tak, aby sa o Slovensko zaujímali.

Obchodní radcovia sú dlho diskutovanou témou. Už sa prikláňali raz k jednej strane, raz k druhej strane. Takže už sú nejaké termíny, už ste rokovali aj priamo s ministrom hospodárstva Jurajom Miškovom?

Sú termíny navrhnuté v kompetenčnom zákone, ktorého novelu práve predkladáme tak, aby kompetenčný zákon mohol byť účinný od 1. januára 2011. Takže to je vysoko aktuálna téma.

V súvislosti s ekonomickými záujmami Slovenska, chystáte sa zmeniť napríklad aj rozloženie zastupiteľstiev?

Nepochybne výsledkom úvah, premýšľania, analýz bude aj odpoveď na otázku, ktorú ste sformulovali. Len sa musíme v tomto ponáhľať pomaly. Rozhodnutie, ktoré prijmeme, príde. Ale chcem, aby bolo presné a aby bolo trvácne. Aby sme sa nepomýlili. Pretože ľahko sa seká, ale ľahko sa potom páchajú aj škody. Nesmieme zabúdať, že stále viac, nie stále menej, ale stále viac ľudí cestuje do zahraničia. Aj za turistikou, aj za prácou, aj za biznisom, aj za štúdiom. A stále samozrejme musíme mať na zreteli, že je povinnosťou domovského štátu týmto ľuďom poskytovať pomoc, servis, službu v prípadoch, keď to potrebujú. Preto treba postupovať uvážlivo. Premyslieť, kde môžeme spojiť sily povedzme s Čechmi, kde môžeme spojiť sily ako Visegrádska štvorka, kde sa môžeme dohodnúť, že si budeme poskytovať konzulárne služby povedzme aj s Rakúskom. O tom všetkom premýšľame, a keď to bude všetko hotové, potom budem vedieť dať konkrétnu odpoveď na vašu otázku. Ale že dôjde k úsporám, že dôjde k zúženiu alebo zoštíhleniu, o tom je vlastne už rozhodnuté.

Kde sa bude všade šetriť?

Presne toto teraz nemôžem hovoriť. Toto môže byť posledná, nie prvá otázka.

MZV je väčšinou tým rezortom, ktorý má najväčšie škrty, minulý rok to tak bolo. Chystajú sa nejaké škrty v tejto oblasti v prípade otvorenia rozpočtu pre tento rok?

Tak, ako voči ktorémukoľvek inému rezortu, aj voči môjmu rezortu ministerstvo financií uplatňuje požiadavku šetriť a budeme sa správať ako každý iný rezort.

Premiérka Iveta Radičová hovorila o rôznych oblastiach, v ktorých sa dá šetriť. O jednej hovorila, že by sa dala zvýšiť zamestnanosť. Chystáte sa prijať viac zamestnancov?

No nepovedal by som. Zmienil som, že prijmeme obchodných zástupcov, teda v prvom kroku možnože krátkodobo počet narastie, ale je našou úlohou, podobne ako aj úlohou všetkých ostatných rezortov, sa zamyslieť, či ich musí byť práve toľko, ako je. A myslím si, že odpoveď na to vopred poznáte. Bude nás menej. Ale ako som povedal, nemienim to robiť ani administratívne, ani nejako šarlatánsky od stola, ale kvalifikovane, tak, aby potom za tým záverečným rozhodnutím som si mohol stáť. Bude menej ľudí v rezorte, ale tak, aby kvalita práce a profesionalita vzrástla a nie sa znížila.

Bude aj menej zastupiteľstiev?

Všetko tomu nasvedčuje, že áno. Len teraz sa budete pýtať, že kde a dopredu vám hovorím, že to bude na samom konci.

Čiže budú sa zrejme prepúšťať aj nejakí diplomati, nejakí z veľvyslancov. Pôjde v prvom rade o tých, ktorí nie sú kariérnymi diplomatmi?

Nedokážem a ani nechcem sa takto s vami zhovárať. Ľudia nie sú tovar, ľudia nie sú z kameňa, nikomu sa nemienim cez médiá ani vyhrážať, ani posielať nejaké trápne odkazy. Myslím si, že to, čo som vám povedal, jasne svedčí o jasnej politickej línii.

Chystáte sa prepúšťať niektorých politikov, ktorých sa dostali na svoje posty po zásluhách?

Chystám sa urobiť profesionálne a kvalifikované zmeny tak, aby som si potom za nimi mohol stáť. Nepozerám sa a ani neviem niekedy rozlíšiť, ktorá nominácia je politická a ktorá je, kariérna tomu hovoríte? Nie vždy a nie dosť dobre sa to dá rozlíšiť. Trošku ma svrbí jazyk. Pavol Hamžík. Čo myslíte? To je kariérna nominácia, alebo rýdzo politická?

Ťažko povedať.

No vidíte. Ja som Pavla Hamžíka poznal dávno predtým, než mu politika pomútila hlavu, ľudovo povedané. Poznal som ho ako veľmi dobrého veľvyslanca v Nemecku. Ja som bol skoro začínajúci politik ministrom dopravy, keď ma navštívil on, veľvyslanec, prišiel sa mi predstaviť a povedať, že Nemecko je veľmi dôležité a že chce, aby aj pre rezort dopravy bolo užitočné. Tak sa má diplomat správať. Je to dobrý diplomat. Aj teraz som sa o tom na Ukrajine presvedčil. No tak mi teraz poraďte. Je viac kariérny, alebo je viac politický?

Ja vám mám poradiť? To by ste mali vedieť vy.

Ale to bola rečnícka prosba o radu. To bola ilustrácia, na základe ktorej som vám povedal, že niektoré chytľavé, populárne otázky sú možno chytľavé a populárne pre médiá, pre čitateľa, poslucháča, ale vo svojej podstate nemusia byť pravdivé. Takže prijmite v tom najlepšom tú moju optiku, ktorá hovorí, že nešpekulujem, kto do akej miery je politický, kto do akej miery politický nie je, ale sa pýtam, aké sú výsledky. A aká je dôležitosť tej alebo onakej relácie. Čo dobrého urobíme, ak zrušíme, alebo zlúčime ambasádu a aké zlé konzekvencie by takéto alebo onaké rozhodnutie mohlo priniesť. Na tom sa vám snažím ilustrovať, že nemienim ísť po vlne a teraz tu strieľať z pištole 10, 15, 8, 7 percent a zajtra sa budem opravovať. To nemá význam. Ale že je nás veľa, znovu vám hovorím, o tom som presvedčený. A že niekedy menej dokáže urobiť viac, aj o tom som presvedčený. Ale s rozumom a zodpovednosťou.

A čo majetok? Chystáte sa rozpredávať aj majetok ministerstva?

Och, brutálne ste to sformulovali.

Tak nie rozpredávať, ale chystáte sa šetriť aj na tom, že by ste sa rozlúčili s nejakým majetkom?

Neviem na túto otázku zatiaľ odpovedať.

Minulý rok sa zase otvorila otázka novej budovy na Pražskej. V rámci šetrenia, chystáte sa tento projekt rozbehnúť?

Vedúci úradu ministerstva zahraničných vecí je váš adresát pre túto otázku. Ale aj pre predchádzajúcu. Ja som sem prišiel robiť predovšetkým politiku a menej správcu budov.

Neprišli ste robiť diplomaciu?

Aj. Ale politiku predovšetkým.

A teda nejaký konkrétny plán pre najbližšie obdobie. Čo bude prioritou?

Máme náš program, ktorý som predstavil na tlačovej konferencii. Úplne najbližšou prioritou je, že sa stretnem s veľvyslancami, ktorí sú tu akreditovaní, prihovorím sa im, porozprávam sa s nimi, pozývam vás na to stretnutie. No a potom ma čaká veľmi intenzívna európska cesta. Navštívim Paríž, stretnem sa s kolegom Kouchnerom, potom ma čaká neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí, potom Rada pre všeobecné záležitosti, Európska rada a medzitým ešte v Bratislave veľká medzinárodná akcia GLOBSEC, venovaná bezpečnostným otázkam. A potom Valné zhromaždenie OSN.

Zhovárala sa Kristína Kohútová

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Iveta RadičováKarel SchwarzenbergMikuláš Dzurinda
Firmy a inštitúcie MZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR