Dlhá cesta za slobodou by sa mala skrátiť. Obete domáceho násilia nebudú musieť o pomoc žiadať samé

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
žena, násilie, zneužívanie, znásilnenie
Foto: ilustračné, Getty images

Napriek pandémii si mnohí budú v najbližších dňoch želať prežitie pokojných sviatkov v kruhu rodiny. Pre obete domáceho násilia však slová ako „rodina“ a „pokoj“ nejdú dokopy a Vianoce prežijú tak, ako každý iný deň, v strachu o svoje zdravie či život.

Napriek mylnému názoru verejnosti obete domáceho násilia nie sú často schopné požiadať o pomoc. Tento ťažký krok by mala uľahčiť novela zákona o obetiach trestných činov z dielne Ministerstva spravodlivosti SR.

Mimovládky ako intervenčné centrá

Tá sa, okrem rozšírenia právnej pomoci na civilné konanie či zjednodušenia prístupu k odškodneniu, zameriava práve aj na obete domáceho násilia.

Ministerstvo chce vytvoriť sieť intervenčných centier z existujúcich mimovládnych organizácií, ktoré už s obeťami trestných činov pracujú.

Vyplniť sa tým má súčasné vákuum a to v prípadoch, že ohrozená osoba po vykázaní násilníka zo spoločného obydlia policajtmi sama nevyhľadá odbornú pomoc.

V súčasnosti sú totiž policajti povinní iba informovať ohrozenú osobu o kontaktoch na mimovládky, ktoré im môžu poskytnúť odbornú pomoc. Je však na rozhodnutí každej týranej osoby, či sa na ne aj obráti.

Obete ostávajú pasívne

Prax ukázala, že ohrozené osoby po vykázaní násilníka zo spoločného obydlia často ostávajú pasívne a odbornú pomoc nevyhľadajú.

„Podľa štatistík, v roku 2019 len 3,7% ohrozených osôb domácim násilím využilo po vykázaní násilníka zo spoločného obydlia možnosť podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v civilnom konaní. V tomto roku takúto možnosť využilo len 3,2 % ohrozených osôb,“ priblížila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová.

Ak ohrozená osoba do 10 dní nepodá návrh na súd na vydanie neodkladného opatrenia, vykázanie násilníka z domu nie je možné predĺžiť a vracia sa späť do spoločnej domácnosti.

Okolie ich odmieta

Psychické rozpoloženie, hanba, strach či nedostatok podpory okolia sú faktory, ktoré často bránia obeti zdvihnúť telefón či navštíviť krízové centrum.

„Obete sa môžu dostať do stavu bezmocnosti, bezradnosti, pretože ich každý v okolí odmietne,“ vysvetľuje Iveta Schusterová, riaditeľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia. Dodáva, že musia čeliť nezáujmu okolia alebo neochote zo strany rodiny.

Často sú tak príbuznými alebo rodičmi označované ako čierne ovce alebo musia znášať hanbu v dedine či meste, kde žijú. Nemenej bežné je aj zatváranie očí pred ich situáciou.

Policajti musia poslať záznam mimovládke

Podľa Schusterovej obetiam mnohokrát susedia či iné okolie nechce dosvedčiť na polícii, čo sa u n ich v domácnosti dlhodobo deje. Bežné sú podľa nej aj nevhodné poznámky či rady ako: „Vydrž, veď každý to má v živote ťažké.“

To všetko len zhoršuje už aj tak náročnú situáciu domáceho násilia, ktoré nezriedka trvá roky. Novela, ktorá vstúpi do platnosti v máji budúci rok, to má zmeniť.

Policajtom nariaďuje, aby do 24 hodín od vykázania násilníka z obydlia zaslali kópiu úradného záznamu o vykázaní intervenčnému centru. To následne musí do 72 hodín kontaktovať ohrozenú osobu a ponúknuť jej odbornú pomoc.

Polícia zvýšenú administratívu kvôli tomu neočakáva. Ako povedala Bárdyová, aj v súčasnej dobe je realizácia vykázania zo spoločného obydlia spojená s viacerými administratívnymi povinnosťami policajta.

Schusterová je presvedčená, že zmeny urýchlia procesy a že to bude prospešné pre obete trestných činov. Upozorňuje však na to, že netreba zabúdať na individuálny prístup k obetiam.

Jeden krok na dlhej ceste

Celý proces pomoci sa totiž vstupom intervenčného centra ešte len začína. Aby bol úspešný, je potrebné zabezpečiť koordinovanú spoluprácu medzi políciou, právnikom a psychológom, prípadne sociálnym pracovníkom.

Takýto viacodborový prístup nie len zvýši šance na prešetrenie zločinu a potrestanie páchateľa, ale hlavne minimalizuje ďalšiu traumu, ktorá by mohla u obete vzniknúť.

Práve tu sa pozornosť obracia na políciu, ktorá je často v prvom kontakte s obeťou. Z praxe sa ozývajú hlasy, že nie vždy policajti dokážu vhodne jednať s obeťami. Aj nevinná poznámka ich pritom môže odradiť, aby trestný čin nahlásili.

Podľa Bárdyovej sú policajti vyškolení, ako pracovať s obeťami domáceho násilia. „Do budúcna sa práca polície s obeťami trestných činov zefektívni aj využívaným špeciálnych výsluchových miestností pre detské obete a ďalšie obzvlášť zraniteľné obete trestných činov,“ doplnila.

Netreba tiež zabúdať, že aj muži môžu byť obeťami domáceho násilia, aj keď si to mnohí z nich nechcú priznať. Jedným z dôvodov je nepriama agresivita, ktorú ženy násilníčky využívajú častejšie. Namiesto modrín tak obete pravidelne počúvajú urážky, zosmiešňovanie alebo ponižovanie.

Partnerky ich môžu zneisťovať schovávaním vecí alebo ničiť ich vzťah k deťom. Fyzické násilie však nemožno vylúčiť. „Mali sme prípad muža, ktorého partnerka bodla nožom do brucha,“ uviedla Schusterová. Väčšinou si však ženy na partnerov priamo netrúfnu a uspokoja sa s ničením jeho vecí.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Denisa BárdyováIveta Schusterová
Firmy a inštitúcie MS Ministerstvo spravodlivosti SRPomoc obetiam násiliaPrezídium policajného zboru SR