Deti z najrozvinutejších krajín majú problém s čitateľskou a matematickou gramotnosťou, mentálnym zdravím a obezitou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Cover_D9_44_578_B&W
Foto: Unicef

Podľa najnovšej správy UNICEF, najlepšie podmienky pre život detí z krajín EÚ a OECD majú Holandsko, Dánsko a Nórsko, Slovensko obsadilo 26. miesto. Nová správa však poukazuje aj na to, že pohoda a šťastie detí sú v dôsledku pandémie COVID-19 výrazne ohrozené.

Samovraždy, pocit nešťastia, obezita a slabé sociálne a akademické zručnosti sa stali spoločnými znakmi detstva v krajinách s vysokými príjmami, uvádza sa v najnovšej správe, ktorú vydalo Výskumné centrum UNICEF – Innocenti.

Výskum venujúci sa tejto problematike pod názvom Svety vplyvu, prebieha v UNICEFe už 20 rokov – porovnáva údaje z krajín EÚ a OECD. Aby sme pochopili, na základe čoho sa formuje pocit šťastia a pohody u detí, porovnávajú sa dáta z obdobia pred pandémiou COVID-19 so súčasnými dátami týkajúcimi sa mentálneho a fyzického zdravia, akademických a sociálnych zručností. Na základe týchto ukazovateľov sa Holandsko, Dánsko a Nórsko umiestňujú na prvých troch priečkach, čo sa týka šťastia a pohody detí.

„Mnoho bohatších krajín sveta, ktoré majú svoje zdroje na to, aby pre deti zabezpečili šťastné detstvo, zlyhávajú,” hovorí Gunilla Olsson, riaditeľka UNICEF Innocenti. “ Pokiaľ vlády neprijmú rýchle a rozhodné kroky na ochranu detí, ako súčasť svojich reakcií na pandémiu COVID-19, môžeme naďalej očakávať stúpajúcu mieru chorobnosti detí, zhoršovanie duševného, fyzického zdravia a prehlbovania rozdielov v zručnostiach detí. Podpora pre rodiny a deti, v súvislosti s COVID-19 nie je dostatočná. Je potrebné urobiť viac na to, aby sme deťom poskytli bezpečné a šťastné detstvo!

Kľúčové zistenia

Duševné zdravie: Vo väčšine krajín uvádza menej ako štyri pätiny detí, že sú spokojné so svojim životom. Najnižšiu mieru spokojnosti zo životom dosahuje Turecko, na úrovni 53%, za ním nasleduje Japonsko a Spojené kráľovstvo. Deti, ktoré majú menej podporujúce rodiny a deti, ktoré sú šikanované, majú výrazne horšie duševné zdravie. V Litve je najvyššia miera samovrážd adolescentov – a patrí medzi najčastejší dôvod úmrtí detí vo veku 15 – 19 rokov, nasleduje Nový Zéland a Estónsko.

02.jpg
Foto: Unicef

Fyzické zdravie: Obezita a nadváha detí sa v posledných rokoch zvýšili. Približne 1 z 3 detí vo všetkých krajinách trpí obezitou alebo nadváhou, pričom miera jej výskytu v južnej Európe tiež prudko rastie. Vo viac ako štvrtine bohatých krajín je detská úmrtnosť stále viac ako 1 na 1000 detí.

03.jpg
Foto: Unicef

Zručnosti: V priemere 40 percent detí vo všetkých krajinách OECD a EÚ, nemá v 15-tich rokoch základné čitateľské a matematické zručnosti. Najhoršie sú na tom deti v Bulharsku, Rumunsku a Čile, najlepšie deti z  Estónska, Írska a Fínska. Vo väčšine krajín si najmenej 1 z 5 detí neverí v sociálnych zručnostiach pri získavaní nových kamarátov. Najmenej sebavedomé sú v tomto smere deti v Čile, Japonsku a na Islande.

04.jpg
Foto: Unicef

Správa hovorí aj o pokroku, ktorý sa dosiahol. V súčasnosti je v priemere 95% detí predškolského veku zapísaných do organizovaných vzdelávacích programov a počet mladých ľudí vo veku od 15 -19 rokov, ktorí sa nezúčastňujú vzdelávania, odbornej prípravy alebo nemajú zamestnanie,  klesol v 30 z 37 krajín. Napriek tomu existuje riziko, že tento pozitívny trend sa v dôsledku pandémie COVID -19 pozastaví.

Krajiny sú tiež hodnotené na základe ich politík, ktoré podporujú blahobyt detí a ďalších faktorov, vrátane ekonomiky, spoločnosti a životného prostredia. Nórsko, Island a Fínsko majú najlepšie nastavené svoje politiky a kontext pre zabezpečenie dobrých podmienok pre deti. V priemere krajiny vynakladajú na politiku zameranú na deti a rodiny menej ako 3 % HDP.

V čase krízy, aj v pokojných časoch, rodiny potrebujú podporu vlád a zamestnávateľov, aby mohli vychovať budúcu generáciu šťastných a zdravých občanov, “ uvádza Fayaz King, zástupca výkonného riaditeľa UNICEF. „Investícia do detí je priamou investíciou do našej budúcnosti”

V dôsledku prepuknutia pandémie COVID 19,  mala väčšina krajín v prvej polovici roku 2020, zatvorené školy na viac ako 100 dní a zaviedli sa prísne karanténne opatrenia. Správa konštatuje, že strata členov rodiny, priateľov, úzkosť, pobyt doma, nedostatok podpory, zatvorenie školy, zosúladenie pracovného a rodinného života, zlý prístup k zdravotnej starostlivosti, v kombinácii s ekonomickými stratami spôsobenými pandémiou, sú katastrofou pre blaho detí, ktorá negatívne ovplyvňuje ich zdravie a vývin.

Pred vypuknutím pandémie bola priemerná miera relatívnej chudoby detí v 41 krajinách 20 percent. V priebehu dvoch rokov sa očakáva pokles HDP takmer vo všetkých týchto krajinách. Ak vlády neprijmú okamžité nápravné opatrenia, chudoba bude narastať.

Na základe tejto správy a najnovšieho vývoja, UNICEF vyzýva k nasledujúcim krokom na ochranu a zlepšenie práv detí:

  • Prijať rozhodné kroky na zníženie príjmovej nerovnosti a zabezpečiť prístup k potrebným zdrojom pre všetky deti,
  • Rýchlejšie reagovať na závažné medzery v službách, zameraných na duševné zdravie detí a mládeže,
  • Upriamiť pozornosť na politiky priateľské k rodinám, s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi prácou a rodinou, najmä prístup k vysoko kvalitnej, flexibilnej a cenovo dostupnej starostlivosti v rannom veku,
  • Posilniť úsilie na ochranu detí pred chorobami, ktorým sa dá predísť, vrátane zvrátenia poklesu imunizácie proti osýpkam,
  • Zdokonaliť vládne nariadenia reagujúce na COVID – 19, ktoré podporujú rodiny s deťmi a zabezpečiť, aby rozpočty, ktoré majú vplyv na blaho detí boli chránené pred úspornými opatreniami.

UNICEF je jednou z najvýznamnejších humanitárnych organizácií na svete, ktorá pomáha deťom v núdzi už viac ako 70 rokov. Pracujeme vo viac ako 190 krajinách a teritóriách, na tých najťažšie dosiahnuteľných miestach. Pracujeme deň čo deň, aby sme pomohli prežiť deťom, ktoré sa ocitli v núdzi. Ochraňujeme ich práva, zabezpečujeme pre ne vodu, jedlo, strechu nad hlavou, lieky, vzdelanie, aby dostali šancu naplniť svoj potenciál.

www.unicef.sk

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia