Desiatkam tisíc pracovníkov v stavebníctve hrozí strata zamestnania, varuje Kováčik

Pavol Kováčik
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik počas verejného vypočutia kandidátov na členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Dopady pandémie koronavírusu a súvisiacich opatrení štátu proti jej šíreniu prehĺbili dlhodobo nepriaznivú situáciu v stavebníctve. Pokračujúci prepad stavebnej produkcie na Slovensku dosiahol v októbri 2020 už takmer 24 percent, čo bolo najviac od hospodárskej krízy začiatkom roka 2009 a zároveň aj v rámci Európskej únie.

Stavebná produkcia za desať mesiacov minulého roka medziročne klesla o 13 percent pri objeme viac ako štyri miliardy eur a ani vyhliadky pre nový rok nie sú perspektívne. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik v rozhovore pre portál Webnoviny.sk upozorňuje na možnosť straty desiatok tisíc pracovných miest v tomto odvetví.

Rok 2020 bol v znamení pandémie koronavírusu a jej dopadov na život a ekonomiku. Aký bol z hľadiska vplyvov na domáce stavebníctvo?

Pre slovenské stavebníctvo bude rok 2020 patriť k tým menej úspešným. Praktický celý rok sa niesol v medziročnom prepade, pričom v druhom polroku sa ešte zvýšil a slovenské stavebníctvo v septembri a októbri zaznamenalo najväčší medziročný prepad v rámci Európskej únie.

Začiatkom roka 2020 sa spojili dva nepriaznivé faktory, jednak samotná koronakríza a tiež parlamentné voľby a nástup novej vlády. Prvý rok novej vlády vždy priniesol v stavebníctve prepad verejných stavieb.

Pokles výkonov odvetvia má však dlhodobejšie príčiny. S čím súvisia?

Korene prepadu vo verejnom stavebníctve sú hlbšie a siahajú do rokov 2018 a 2019. Je spôsobený predovšetkým nižšou aktivitou verejných investorov v projektovej a inžinierskej príprave stavieb, najmä dopravných, ktorá nás dnes dobieha. Jednoducho štát v súčasnosti má v zásobe absolútny nedostatok projektov s potvrdeným financovaním pripravených na výstavbu.

Ako konkrétne to pocítili jednotlivé spoločnosti v tomto sektore?

Prepad nie je priamo spôsobený krízou, že by sa nedalo stavať. Trochu sa síce zhoršila dostupnosť materiálu alebo zahraničných pracovníkov, napríklad z Ukrajiny, ale ten efekt je nepatrný. Horší je sekundárny dopad pandémie, teda ekonomická kríza.

Viac to ovplyvňuje veľké stavebné firmy, ktorým vypadávajú veľké projekty. Najhoršie sú na tom aktuálne firmy z dopravného stavebníctva, kde sú medziročné prepady aj 30 percent. A takéto výpady nie je možné sanovať vnútornými rezervami. Takže celkom iste hrozí prepúšťanie.

Koľko pracovníkov je v stavebnom odvetví a koľko miest môže byť ohrozených?

V stavebníctve v roku 2019 pracovalo 177-tisíc pracovníkov. Prepad produkcie o 25 percent spôsobí v časovom období troch až šiestich mesiacov aj adekvátny pokles zamestnanosti, teda možno očakávať stratu približne 40-tisíc pracovných miest. Nesmieme zabúdať na multiplikačný efekt a ohrozenie ďalších 80-tisíc pracovných miest, hrozí tak ďalšia záťaž na sociálny systém.

Ako hodnotíte opatrenia štátu a vlády na zmiernenie dopadov koronakrízy v ekonomike a stavebníctve?

Z hľadiska individuálnych dopadov niektoré spoločnosti čerpajú z programov podpory. My hovoríme, že pre stavebníctvo je najlepšou podporou vlády zvýšená podpora verejných zákaziek. Pretože Slovensko je dlhodobo podinvestované, nie je dobudovaná základná infraštruktúra a regionálne projekty, priestor pre verejné stavebníctvo na Slovensku je veľký.

Viacerými ministrami deklarovaná priorita investícií ako ťahúňa ekonomiky v dobe krízy a v recesii po nej, žiaľ, zostala nenaplnená. Naopak, zaznamenali sme výrazný pokles aktivít verejných investorov aj v oblasti projektovej a inžinierskej prípravy, čo sa negatívne prejavuje v nedostatku pripravených stavieb do výstavby.

Čo očakávate vo fungovaní slovenského stavebníctva v roku 2021?

Predovšetkým zastavenie ďalšieho prepadu verejného stavebníctva, aby štát opätovne rozbehol prípravu stavieb, teda objednával projektové a inžinierske práce. Peňazí v eurofondoch je na to dosť, ale nečerpajú sa pre nedostatočnú prípravu a chýbajúce stavebné povolenia.

Investovať do obnovenia ekonomiky cez štátne objednávky stavebných prác je najefektívnejší spôsob, ako investovať do ekonomiky, pretože to sú peniaze vynaložené na slovenskú prácu, domácich zamestnancov, materiál a služby. Tie peniaze sa niekoľkonásobne v ekonomike otočia.

Sú na to dostatočné možnosti?

Príležitosti vidíme pokiaľ vláda bude napĺňať úlohy z programového vyhlásenia, predovšetkým prijatie nového stavebného zákona v parlamente ako vytvorenie podmienok pre reálne rozšírenie bytovej výstavby.

Plán obnovy Európy prináša aj pre stavebníctvo ďalšie výzvy, ktorým sa budeme vo Zväze stavebných podnikateľov Slovenska intenzívne venovať. A tými sú prechod na nové technológie, široké preškoľovanie a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a v neposlednom rade digitalizácia stavebníctva.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Pavol Kováčik
Firmy a inštitúcie ZSPS Zväz stavebných podnikateľov Slovenska