Chronológia: Slovenskí premiéri od roku 1993

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vlajka
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) – Pri príležitosti volieb do NR SR prinášajú Webnoviny chronologický prehľad predsedov vlád Slovenskej republiky od roku 1993.

Vladimír Mečiar

Vladimír Mečiar
Foto: SITA
Meciar

Prvým premiérom Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára 1993 bol JUDr. Vladimír Mečiar, Dr. h. c., predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré vyhralo v júnových voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) v roku 1992. JUDr.

Vladimír Mečiar (1942) v roku 1974 ukončil diaľkové štúdium práva a do politického života vstúpil po novembri 1989. Bol ministrom vnútra a životného prostredia SR a súčasne bol za VPN poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR (1990-92).

Na jar 1991 založil HZDS. Po parlamentných voľbách v rokoch 1990, 1992 a 1994 sa stal predsedom vlády SR, dvakrát – v roku 1991 a 1994 – bol však z funkcie odvolaný. V parlamentných voľbách v roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR, no mandátu sa vzdal v prospech Ivana Lexu.

V prezidentských voľbách v máji 1999 sa uchádzal o post hlavy štátu ako kandidát HZDS. Umiestnil sa na druhom mieste za Rudolfom Schusterom. V roku 2002 sa stal poslancom NR SR, ĽS-HZDS vtedy získala 19,5 percenta hlasov, no ostala v opozícii.

Vo voľbách 2006 získala ĽS-HZDS 8,79 percenta hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície a vo voľbách do NR SR v roku 2010 sa do parlamentu ĽS-HZDS nedostalo.

Jozef Moravčík

Jozef moravcik
Foto: SITA/Nina Bednáriková
Jozef moravcik
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Doc. JUDr. Jozef Moravčík, CSc. (1945), ktorý bol premiérom Slovenskej republiky od 16. marca 1994 do 13. decembra 1994, pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a do politiky vstúpil v roku 1991, keď sa stal za stranu Verejnosť proti násiliu poslancom Slovenskej národnej rady, od apríla 1991 bol poslancom za HZDS.

Bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a od 2. júla do 31. decembra 1992 ministrom zahraničných vecí ČSFR.

Od 1. januára 1993 pracoval Jozef Moravčík ako poradca premiéra Vladimíra Mečiara pre legislatívne otázky a po odchode Milana Kňažka z vlády v marci 1993 zaujal post ministra zahraničných vecí SR.

Po odchode ďalšej časti poslancov z HZDS v marci 1994 však podal Jozef Moravčík demisiu a prezident Michal Kováč ho poveril zostavením novej, dočasnej vlády.

Jozef Moravčík sa stal aj predsedom novozaloženej Demokratickej únie Slovenska (DEÚS) a vo voľbách na jeseň 1994 ho zvolili za poslanca NR SR. V decembri 1998 bol za koalíciu SDK/SDĽ zvolený za primátora Bratislavy.

Mikuláš Dzurinda

Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. (1955) bol premiérom Slovenskej republiky dve volebné obdobia, v rokoch 1998-2002 a 2002-2006. Vysokoškolské štúdium ukončil na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline a do politiky vstúpil v roku 1990 ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
Dzurinda
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Dzurinda
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

V roku 1991 sa stal námestníkom ministra dopravy a pôšt SR. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR).

V čase vzniku samostatného Slovenska (1993) zastával Mikuláš Dzurinda post podpredsedu KDH pre ekonomiku.

Od marca do októbra 1994 bol ministrom dopravy, pôšt a verejných prác SR. Po voľbách na jeseň 1994 sa vrátil do opozície ako poslanec NR SR.

Mikuláš Dzurinda sa stal v júli 1998 predsedom Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a v januári 2000 založil novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ). V januári 2006 sa SDKÚ zlúčila s Demokratickou stranou (DS).

Mikuláš Dzurinda bol od roku 2006 poslancom NR SR a vo februári 2010 sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie. Volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová. Vo vláde Ivety Radičovej zastáva post ministra zahraničných vecí.

Robert Fico

Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (1964), ktorý ukončil vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, bol premiérom Slovenskej republiky v rokoch 2006-2010.
Fico

Začínal na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR a v rokoch 1994 až 2000 bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.

Do politiky vstúpil v roku 1992, keď sa stal poslancom NR SR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V roku 1998 bol na 5. zjazde strany zvolený za prvého podpredsedu SDĽ, no od roku 1999 bol nezávislým poslancom a v tom istom roku založil politickú stranu Smer– sociálna demokracia, ktorej je stále predsedom.

Po parlamentných voľbách 2006 vznikla vláda Roberta Fica, v ktorej boli aj zástupcovia SNS a ĽS-HZDS. Smer-SD tiež vyhral parlamentné voľby v roku 2010 so ziskom 34, 79 percenta hlasov voličov, no nezostavil vládu. Robert Fico je v súčasnosti podpredsedom Národnej rady (NR) SR.

Iveta Radičová

Iveta Radičová odchádza z politiky
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Radičová
Padla vláda, euroval neschválili
Foto: SITA/Marián Peiger

Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. (1956), povolaním sociologička, je prvou ženou v kresle premiéra Slovenskej republiky.

Pred vstupom do politiky pôsobila na Katedre politológie UK Bratislava a v roku 1992 založila neziskovú organizáciu S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzu sociálnej politiky.

V roku 2005 sa stala riaditeľkou Sociologického ústavu SAV a v rokoch 2005-2007 pracovala na Katedre sociológie Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Do politiky vstúpila v roku 2005, keď sa stala poslankyňou NR SR za SDKÚ-DS a od októbra 2005 do júla 2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Mikuláša Dzurindu.

V apríli 2009 sa vzdala mandátu poslanca NR SR. V roku 2009 neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách ako občianska kandidátka s podporou SDKÚ-DS, KDH a SMK.

K volebnému líderstvu v strane SDKÚ-DS v parlamentných voľbách 2010 Ivete Radičovej dopomohli podozrenia o financovaní SDKÚ-DS, ktoré začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico a Mikuláš Dzurinda sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS.

SDKÚ-DS po voľbách získala druhý najväčší počet hlasov a vytvorila koalíciu so stranou Sloboda a Solidarita (SaS), KDH a stranou Most –Híd.

Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale NR SR s vyslovením dôvery vláde.

Iveta Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

Zdroj: wikipedia.org, www.osobnosti.sk, www.sdku-ds.sk, vlada.gov.sk, archív sita

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan GašparovičIveta RadičováJozef MoravčíkMichal KováčMikuláš DzurindaRobert FicoVladimír Mečiar