Súčasný stav v príprave výstavby úsekov rýchlostnej cesty R4 podľa Združenia cestných dopravcov ČESMAD Slovakia už nie je vyhovujúci. Žiada vybudovanie rýchlostnej cesty z Prešova k hraniciam s Poľskom v čo najkratšom možnom čase.
BRATISLAVA 25. októbra (WebNoviny.sk) – Združenie cestných dopravcov ČESMAD Slovakia (ČESMAD) nie je spokojné so zdĺhavou prípravou výstavby rýchlostnej cesty R4. Žiada, aby sa cesta z Prešova po hranicu s Poľskom vybudovala čo najskôr. „Súčasný stav už nie je vyhovujúci, preto by bolo vhodné, aby tieto úseky boli dobudované v čo najkratšom možnom čase,“ informoval agentúru SITA PR manažér ČESMAD-u Andrej Fekete. „Hlavne tranzitná doprava tieto úseky, ale aj všetky ostatné cesty I. triedy na Slovensku, zaťažuje vo veľkej miere, čo spôsobuje komplikácie,“ uviedol.
Štát nezabezpečil financovanie výstavby R4 a peniaze na ňu nie sú ani v novom Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020. Napriek pokračovaniu projektovej prípravy hrozí ďalšie predĺženie termínov začiatku výstavby. Riešiť tento problém bude musieť nová vláda a vedenie ministerstva dopravy. Pripravovaný ťah R4 spolu s postavenými úsekmi D1 medzi Prešovom a Košicami a R4 k hranici s Maďarskom je na trase plánovaného európskeho cestného koridoru Via Carpatia od Baltského k Egejskému moru.
Koridor má prepojiť sedem krajín Únie
„Združenie ČESMAD Slovakia a členské dopravné spoločnosti vítajú tento projekt, tak ako každý, ktorý zlepší cestnú infraštruktúru na Slovensku, ale aj v krajinách, kde majú slovenskí dopravcovia prepravné trasy. Zlepšenie infraštruktúry má výrazný vplyv na čas prepravy, čo je jeden z rozhodujúcich faktorov,“ zareagoval Fekete.
Uvedenú severojužnú európsku trasu slovenskí dopravcovia využívajú menej v porovnaní s trasami do západnej Európy, ale aj tak je podľa nich dôležitá. „Od dopravných spoločností nemáme konkrétne sťažnosti na stav komunikácií na tejto trase (Via Carpatia). V súčasnosti je to kombinácia diaľničných úsekov s cestami I. triedy,“ dodal Fekete.
Koridor Via Carpatia má diaľnicami a rýchlostnými cestami prepojiť sedem členských krajín Európskej únie na jej východe. Vedie z Klajpedy cez Kaunas v Litve, Bialystok, Lublin a Rzeszów v Poľsku, Prešov a Košice na Slovensku, Miskolc a Debrecín v Maďarsku, Oradeu, Arad, Timisoaru, Lugoj a Calafat v Rumunsku a bulharskú Sofiu do gréckeho Solúna. Z Lugoja vedie odbočka cez Sibiu, Pitesti a Bukurešť do Konstanty pri Čiernom mori a zo Sofie cez Plovdiv do Svilengradu pri hranici s Tureckom. Prepojenie Via Carpatia by malo byť dobudované postupne do roku 2050.
Via Carpatia je ambiciózny projekt
Začlenenie nového koridoru do Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) presadzuje Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) Via Carpatia so sídlom v Košiciach. Založili ho Košický samosprávny kraj a maďarská Boršodsko-abovsko-zemplínska župa (sídlo Miskolc) v máji 2013. Hlavným cieľom zoskupenia je rozvoj koridoru Via Carpatia.
„Via Carpatia je ambiciózny projekt, ktorý si kladie za cieľ rozšírenie Transeurópskej dopravnej siete tým, že vytvorí najkratšiu trasu medzi severnou a južnou oblasťou. Hoci to nie je nová myšlienka, v súčasnosti sa ešte stále nepristúpilo k jej realizácii,“ informovala agentúru SITA výkonná riaditeľka EZÚS Via Carpatia Julianna Orbán Máté. Na trase koridoru v Košickom kraji treba dobudovať už len juhovýchodný obchvat Košíc na R2 medzi Šacou a Košickými Oľšanmi (21,5 km). „Tento obchvat dostal v súčasnosti najväčšiu prioritu a jeho výstavba sa plánuje na rok 2018,“ dodala riaditeľka.
Štúdie uskutočniteľnosti by mali odhaliť skryté nedostatky na trase Via Carpatia. „Prevládajú snahy o zabezpečenie osobitných finančných zdrojov na dobudovanie koridoru. Prepojenie krajín v smere sever – juh v prvom rade významným spôsobom odľahčí dosť vyťažený cestný ťah západ – východ. V dôsledku toho sa otvoria nové trhy a vybudujú sa nové logistické centrá,“ očakáva Orbán Máté. Má to umožniť rozvoj lokálnej ekonomiky a nárast pracovných miest.
Via Carpatia má podľa predsedu Košického kraja Zdenka Trebuľu strategický význam pre regióny pozdĺž schengenskej hranice EÚ. Ich ekonomická situácia nie je najlepšia, zväčša ide o zaostávajúce regióny s pomerne vysokou mierou nezamestnanosti. Od rýchlejšieho dobudovania dopravného koridoru očakáva veľký vplyv na ekonomický rozvoj regiónov. Košický a Prešovský kraj, Boršodsko-abovsko-zemplínska župa a Podkarpatské vojvodstvo v Poľsku uzavreli v apríli 2015 v Rzeszówe dohodu o spolupráci pri rozvoji koridoru Via Carpatia a očakávajú pripojenie ďalších regiónov.