Slovensko využilo iba 70 percent z eurofondov. Stihnú sa vyčerpať všetky peniaze?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Michal Horváth, Ľudovít Ódor, Lívia Vašáková
Minister financií Michal Horváth, premiér Ľudovít Ódor a podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková. Foto: SITA/Diana Černáková.
  • aktualizované 7. júna, 15:43

Slovensko využilo zo zdrojov Európskej únie v programovom období 2014 až 2020 k 31. máju tohto roka 10,21 mld. eur. Predstavuje to 70,41 % z celkovej alokácie desiatich operačných programov 14,5 mld. eur.

Zostáva tak vyčerpať ešte 4,29 mld. eur, pričom čerpanie je možné až do marca 2024 z dôvodu finančného vysporiadania a zaslania záverečných súhrnných žiadostí o platbu z riadiacich orgánov na Ministerstvo financií SR.

Vyplýva to z informácie o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorú v stredu schválila vláda. Tieto údaje nezahŕňajú Program rozvoja vidieka, ktorý je možné čerpať až do konca roka 2025.

Riadiace orgány programov na ministerstvách sú plne zodpovedné za ich efektívne riadenie a implementáciu. Rok 2023 je pre ne kľúčový na zabezpečenie riadneho ukončovania programov.

Efektívne čerpanie eurofondov

„V nadväznosti na stav zazmluvnenia alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý je na úrovni 102,38 %, je zároveň kľúčové, aby všetci prijímatelia eurofondov svoje projekty reálne dokončili a zaplatili posledné faktúry dodávateľom najneskôr do konca decembra 2023,“ uvádza sa v materiáli.

Efektívne čerpanie eurofondov tak do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli.

Znížiť hrozbu možného prepadnutia eurozdrojov môže presun 1,04 mld. eur na podporu riešenia energokrízy, s možnosťou navýšenia až do 1,45 mld. eur na pomoc zraniteľným domácnostiam. Na výdavky súvisiace s prvotným prijatím utečencov z Ukrajiny a ich integráciou do spoločnosti je presmerovaných 315 mil. eur.

Rozdelenie projektov na dve fázy

Suma na dočerpanie prostriedkov EÚ by sa tak znížila na 2,94 mld. eur, čo je 20 % z celkovej alokácie. Proti strate eurofondov môže pomôcť aj využívanie 15-percentnej flexibility čerpania financií na úrovni prioritnej osi v rámci operačných programov bez ich presunu do iných programov.

Možno využiť aj fázovanie s rozdelením projektov na dve fázy, pričom druhá bude ukončená v novom programovom období 2021 až 2027. Projekty, ktoré nebudú do 31. decembra 2023 finančne ukončené, môžu dofinancovať prijímatelia z vlastných zdrojov. Prostriedky s uplatnením 100 % financovania výdavkov zo strany Európskej komisie možno využiť na dofinancovanie zvýšených výdavkov projektov.

Ku koncu mája bolo v realizácii ešte sedemtisíc projektov so zazmluvnenou sumou 9,7 mld. eur, z ktorých ešte nevyčerpali 5,3 mld. eur. Aj po zohľadnení tzv. spiacich projektov v objeme 260 mil. eur a druhých fáz projektov v objeme 580 mil. eur zostáva potenciál čerpania v zazmluvnených projektoch v objeme 4,46 mld. eur, čo predstavuje 152 % z potrebnej sumy 2,94 mld. eur a rezerva na čerpanie z projektov je 1,52 mld. eur.

Využitie všetkých finančných prostriedkov

Premiér Ľudovít Ódor po stredajšom rokovaní vlády pripustil, že pri využívaní eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020 by mohlo prepadnúť približne osemsto miliónov eur.

Podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a eurofondy Lívia Vašáková potvrdila, že vzhľadom na doterajšiu úroveň čerpania v spomínanom programovom období asi už nie je reálne využitie všetkých finančných prostriedkov.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Zatiaľ mne osobne vychádza reálne riziko prepadnutia peňazí niekde na úrovni osemsto miliónov eur. Za to by sa dalo kúpiť veľmi veľa vecí na Slovensku,“ povedal Ódor.

To podľa neho zhruba korešponduje s tým, koľko percent z celkového balíka eurozdrojov prepadlo v predchádzajúcom programovom období. „To nie je prognóza, ale konštatovanie stavu, že keby sme nerobili nič iné, len čakali ako to dopadne, tak asi by sme hovorili o takomto čísle,“ podotkol premiér s tým, že opatrenia proti prepadnutiu eurofondov môžu uvedenú sumu ešte znížiť.

Už nie je možné všetko zachrániť

Vašáková označila za nepravdivé informácie o hrozbe prepadnutia miliárd eur z eurofondov.

Zároveň treba povedať aj to, že asi nie je reálne, aby sme dočerpali celú alokáciu. Keď sa pozeráme analyticky na jednotlivé operačné programy a prioritné osi, vidíme problémy hlavne pri čerpaní veľkých investičných operačných programoch – Integrovaná infraštruktúra, Kvalita životného prostredia, Integrovaný regionálny operačný program,“ upozornila vicepremiérka.

Podľa nej niektoré oblasti sú nastavené tak, že už nie je možné všetko zachrániť. Pripomenula, že ostáva vyčerpať viac ako 4 miliardy eur zo 14,5 miliardy eur, teda skoro 30 % z alokácie.

Vankúš na náklady spojené s energokrízou

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík očakáva, že po odrátaní vysoko rizikovej sumy 800 miliónov eur by sa z eurofondov malo podariť zachrániť minimálne 3,5 miliardy eur. „To nie je zanedbateľné číslo vzhľadom na to, v akom stave niektoré operačné programy sú,“ vyhlásil. Ku koncu mája je vyčerpaných viac ako 10 miliárd eur, čiže nad 70% z alokácie.

Zároveň sme alokovali na energokrízu spojenú so zvýšenými cenami plynu 1,04 miliardy eur. Alokácia na migračnú krízu, ktorá je spojená s utečencami z vojnou zasiahnutej Ukrajiny, predstavuje tristo miliónov eur,“ poznamenal Balík.

K dispozícii je podľa neho aj tzv. vankúš na náklady spojené s energokrízou v objeme 400 miliónov eur. „Dostávame sa na sumu 1,73 miliardy eur, ktorú potrebujeme do konca roka reálne vyčerpať, a potrebujeme projekty reálne zrealizovať,“ dodal minister.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Lívia VašákováĽudovít ÓdorPeter Bálik
Firmy a inštitúcie Európska úniaMF Ministerstvo financií SR