Hlbiny našej planéty stále ukrývajú množstvo otáznikov. Aj keď sa môže zdať, že o zemetraseniach už vieme takmer všetko, opak je pravdou. Najnovšie výskumy totiž spresňujú poznatky o otrasoch, ktoré vznikajú hlboko pod zemskou kôrou – v oblasti horného zemského plášťa. Vedcom sa navyše podarilo vytvoriť detailnejší globálny prehľad ich výskytu.
Zemetrasenia nevznikajú len v kôre
Väčšina zemetrasení, ktoré cítime na povrchu, vzniká v zemskej kôre – teda v relatívne tenkej a krehkej vrstve planéty. Práve tu sa hromadí napätie pozdĺž tektonických zlomov a následne sa uvoľňuje vo forme otrasov.
Vedci však už desaťročia vedia, že zemetrasenia môžu vznikať aj hlbšie – v hornom plášti, približne do hĺbky niekoľkých stoviek kilometrov. Tieto tzv. hlboké zemetrasenia sú menej časté a prebiehajú za odlišných fyzikálnych podmienok než tie plytké.
Prostredie plášťa je extrémne – teploty sú vysoké a horniny sa správajú skôr plasticky než krehko. To znamená, že sa deformujú postupne. Napriek tomu existujú mechanizmy, ktoré dokážu spôsobiť náhle uvoľnenie energie aj v takýchto hĺbkach.
Nová štúdia priniesla systematickejší prehľad
Významný posun priniesla štúdia publikovaná vo februári 2026 v časopise Science, na ktorej pracoval tím zo Stanfordovej univerzity. Vedci analyzovali seizmické dáta od roku 1990 a identifikovali stovky prípadov zemetrasení, ktoré pravdepodobne vznikli v hornom plášti pod kontinentmi.
Dôležité je, že nejde o objav samotnej existencie týchto javov, ale o ich presnejšie zachytenie, klasifikáciu a geografické rozloženie. Výskumníci vytvorili mapu, ktorá ukazuje, kde sa tieto udalosti vyskytujú častejšie.
Zhluky boli zaznamenané napríklad:
- v oblasti Himalájí
- v severopacifickom regióne vrátane okolia Beringovho prielivu
- v niektorých častiach severných zemepisných šírok
Takéto rozloženie súvisí s dlhodobou tektonickou aktivitou a geologickou stavbou daných oblastí.
Nový spôsob identifikácie
Jedným z prínosov výskumu je aj metodika, ktorá umožňuje lepšie rozlišovať medzi zemetraseniami v kôre a tými, ktoré vznikajú hlbšie.
Vedci porovnávali rôzne typy seizmických vĺn a ich správanie pri šírení cez jednotlivé vrstvy Zeme. Na základe rozdielov v signáloch dokážu presnejšie určiť, kde otras vznikol.
Táto technika umožňuje spoľahlivejšie zaradiť udalosti, ktoré boli v minulosti nejednoznačné alebo nesprávne interpretované.
Prečo vznikajú zemetrasenia aj v plášti?
Vznik zemetrasení v plášti je zložitejší než v kôre. Kým v kôre ide najmä o praskanie hornín v dôsledku nahromadeného napätia, v plášti zohrávajú úlohu aj iné procesy.
Medzi hlavné mechanizmy patria:
- premeny minerálov pri vysokom tlaku a teplote, ktoré môžu viesť k náhlemu uvoľneniu energie
- lokálne zmeny pevnosti hornín, napríklad v dôsledku prítomnosti vody
- pohyb tektonických dosiek, ktorý prenáša napätie aj do hlbších vrstiev
Tieto procesy umožňujú, aby sa energia uvoľnila relatívne rýchlo, aj keď prostredie plášťa nie je typicky krehké.
Nemajú priamy vplyv na ľudí, no sú dôležité pre vedu
Hlboké zemetrasenia sa odohrávajú v takých hĺbkach, že ich účinky sa na povrchu výrazne zmierňujú. Preto spravidla nespôsobujú škody ani nepredstavujú priame riziko pre obyvateľstvo.
Ich význam spočíva najmä vo vedeckom poznaní. Pomáhajú lepšie pochopiť:
- ako sa napätie prenáša medzi kôrou a plášťom
- ako funguje recyklácia zemských materiálov v rámci tektonických procesov
- ako súvisia hlboké a plytké zemetrasenia
Vedci čoraz viac naznačujú, že ide o prepojený systém, v ktorom jednotlivé vrstvy Zeme spolu interagujú.
Krok bližšie k pochopeniu Zeme
Nové dáta umožňujú vytvárať presnejšie modely správania našej planéty. Aj keď hlboké zemetrasenia samy o sebe neohrozujú ľudí, ich štúdium môže nepriamo prispieť k lepšiemu pochopeniu tých plytkých, ktoré už riziko predstavujú.
Zem tak stále zostáva dynamickým a do veľkej miery neprebádaným systémom. Každý podobný výskum nás posúva bližšie k tomu, aby sme lepšie porozumeli procesom, ktoré sa odohrávajú hlboko pod našimi nohami.
