V hlbokých a chladných vodách severného Atlantiku žije tvor, ktorý dodnes fascinuje vedcov z celého sveta. Grónsky žralok, známy aj ako ospalec grónsky, patrí medzi najdlhšie žijúce známe stavovce na planéte. Výskumy naznačujú, že niektoré jedince sa môžu dožívať niekoľkých storočí.
Hoci sa v médiách často objavujú tvrdenia o „400-ročnom žralokovi“, vedci upozorňujú, že ide o odhady založené na vedeckých meraniach, nie o úplne presne potvrdený vek konkrétneho jedinca.
Prelomový výskum priniesol prekvapivé výsledky
Veľkú pozornosť vyvolala štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Science v roku 2016. Vedci v nej skúmali vek 28 grónskych žralokov pomocou rádiokarbónového datovania.
Najstarší analyzovaný jedinec mal odhadovaný vek približne 392 rokov. Výskumníci však zároveň upozornili na pomerne veľkú odchýlku merania. Skutočný vek sa podľa odhadov mohol pohybovať približne medzi 272 až 512 rokmi.
Aj napriek tejto neistote ide o mimoriadne vysoký vek, ktorý robí z grónskeho žraloka jedného z najdlhšie žijúcich známych stavovcov na svete.
Video: Vedci vysvetľujú výskum grónskeho žraloka
Ako vedci určovali vek žraloka?
Určiť vek grónskeho žraloka nebolo jednoduché. Väčšina rýb má totiž kostné štruktúry alebo útvary s rastovými vrstvami, podľa ktorých možno odhadnúť vek podobne ako pri letokruhoch stromov.
Grónsky žralok má však kostru tvorenú chrupavkou, preto sa táto metóda nedala použiť.
Vedci sa preto zamerali na očnú šošovku. Jej vnútorná časť vzniká ešte počas embryonálneho vývoja a počas života sa už prakticky nemení. To umožnilo použiť rádiokarbónové datovanie, pomocou ktorého odborníci odhadli vek tkaniva.
Práve táto metóda priniesla výsledky naznačujúce mimoriadnu dlhovekosť tohto druhu.
Extrémne pomalý metabolizmus
Grónsky žralok žije v chladných vodách Arktídy a severného Atlantiku, kde teploty často dosahujú len niekoľko stupňov nad nulou.
Vedci predpokladajú, že práve studené prostredie a veľmi pomalý metabolizmus výrazne ovplyvňujú jeho dlhý život. Nízka teplota spomaľuje biologické procesy vrátane rastu a starnutia buniek.
Tento druh rastie mimoriadne pomaly – približne o jeden centimeter ročne. Výskumy zároveň naznačujú, že pohlavnú dospelosť dosahujú samice približne vo veku okolo 150 rokov.
Presný dôvod dlhovekosti však zatiaľ nie je úplne objasnený a vedci ho stále skúmajú.
Pomalý pohyb, ale účinný lovec
Grónsky žralok môže dorásť do dĺžky viac ako päť metrov. Napriek veľkosti sa pohybuje veľmi pomaly. Bežná rýchlosť plávania patrí medzi najnižšie spomedzi žralokov.
Aj napriek tomu ide o predátora. Vedci v žalúdkoch grónskych žralokov našli zvyšky rýb aj morských cicavcov vrátane tuleňov.
Nie je však úplne jasné, akým spôsobom loví rýchlejšiu korisť. Predpokladá sa, že môže útočiť na spiace alebo oslabené zvieratá, prípadne sa živí aj mršinami.
Parazity často poškodzujú jeho zrak
U mnohých grónskych žralokov boli pozorované parazitické kôrovce prichytené na očiach. Tieto parazity môžu zhoršovať zrak, no vedci sa domnievajú, že žralok sa pri orientácii vo veľkej miere spolieha najmä na čuch a ďalšie zmysly.
Keďže žije v tmavých hlbinách oceánu, zrak pravdepodobne nehrá pri love takú významnú úlohu ako u iných druhov žralokov.
Surové mäso je toxické
Mäso grónskeho žraloka obsahuje vysoké množstvo močoviny a látky nazývanej trimetylamínoxid. V surovom stave môže byť pre človeka toxické a po konzumácii vyvolať príznaky podobné silnej intoxikácii alkoholom.
V niektorých severských krajinách, najmä na Island, sa však tradične konzumuje po špeciálnej úprave. Mäso musí prejsť niekoľkomesačným procesom fermentácie a sušenia, počas ktorého sa obsah škodlivých látok výrazne zníži.
Takto pripravený pokrm je známy pod názvom hákarl.
Výskum môže pomôcť pochopiť starnutie
Grónsky žralok je pre vedcov mimoriadne zaujímavý aj z medicínskeho hľadiska. Výskum jeho organizmu by mohol pomôcť lepšie pochopiť proces starnutia a mechanizmy, ktoré spomaľujú poškodzovanie buniek.
Odborníci však zdôrazňujú, že výskum je stále v počiatočných fázach a zatiaľ neexistujú dôkazy, že poznatky zo žraloka povedú priamo k liečbe chorôb súvisiacich so starnutím.
Napriek tomu zostáva grónsky žralok jedným z najpozoruhodnejších tvorov oceánov a zároveň jedným z najväčších biologických tajomstiev súčasnosti.
