Mnohí ľudia si pri prechádzke parkom všimli zvláštnu vec. Niektoré psy akoby sa podobali na svojich majiteľov. Niekedy ide o podobný výraz tváre, inokedy o energické vystupovanie či pokojné správanie. Hoci to môže pôsobiť len ako úsmevná náhoda, psychológovia sa týmto javom skutočne zaoberali a viaceré výskumy naznačujú, že za tým môže byť viac než obyčajná predstavivosť.
Vedci však upozorňujú, že nejde o univerzálne pravidlo. Nie každý človek si vyberá psa podobného sebe a podobnosť býva často subjektívna. Výsledky štúdií ale ukazujú, že určitá tendencia tu naozaj existuje.
Ľudia si často vyberajú známe a blízke veci
Jedným z vysvetlení je známy psychologický jav označovaný ako „efekt obyčajného vystavenia“. Ide o prirodzenú tendenciu človeka uprednostňovať to, čo mu je známe alebo dôverne blízke. Tento mechanizmus sa prejavuje pri výbere partnerov, oblečenia či prostredia a podľa odborníkov môže ovplyvňovať aj výber domáceho miláčika.
Pri rozhodovaní o psovi preto môžu ľudí podvedome priťahovať určité črty, ktoré im pripomínajú ich samotných. Nemusí ísť iba o vzhľad, ale aj o celkové pôsobenie, temperament alebo výraz tváre.
Výskumy ukázali zaujímavé výsledky
Viaceré štúdie skúmali, či dokážu cudzí ľudia správne spojiť psa s jeho majiteľom iba podľa fotografie. V mnohých prípadoch boli účastníci úspešnejší, než by sa očakávalo pri náhodnom hádaní.
Zaujímavé pritom je, že veľkú úlohu zohrávali oči a výraz tváre. Keď výskumníci ukázali iba oblasť očí psa a človeka, dobrovoľníci dokázali dvojice často správne identifikovať. Vedci si myslia, že práve oči sú jedným z hlavných prvkov, podľa ktorých ľudia podvedome vnímajú podobnosť a vytvárajú sociálne väzby.
Odborníci však zároveň upozorňujú, že tieto štúdie neznamenajú, že psy a majitelia vyzerajú rovnako vo všetkých prípadoch. Ide skôr o určitý trend pozorovaný v skupinách ľudí.
Väčšia podobnosť sa objavuje pri čistokrvných plemenách
Výskumy naznačujú, že podobnosť býva nápadnejšia pri čistokrvných psoch. Dôvod je pomerne jednoduchý. Pri konkrétnych plemenách človek dopredu približne vie, ako bude pes vyzerať v dospelosti, a preto si môže podvedome vyberať podľa svojich preferencií.
Pri krížencoch je budúci vzhľad menej predvídateľný, takže podobnosť medzi psom a majiteľom býva menej výrazná. Ani v tomto prípade však nejde o pevné pravidlo.
Podobnosť sa môže týkať aj povahy
Vedci si všimli, že ľudia si často vyberajú psy, ktoré zodpovedajú ich životnému štýlu a povahe. Aktívni ľudia bývajú častejšie majiteľmi energických plemien, zatiaľ čo pokojnejšie osoby často preferujú menej temperamentných psov.
Neznamená to však, že povaha psa je automaticky rovnaká ako povaha majiteľa. Veľkú úlohu zohráva aj výchova, prostredie či skúsenosti zvieraťa.
Niektoré štúdie navyše naznačujú, že spoločné spolužitie môže časom ovplyvniť správanie človeka aj psa. Dlhodobý kontakt, spoločné návyky a každodenné fungovanie totiž často vedú k tomu, že si dvojica vytvorí podobný režim a spôsob reagovania.
Veda stále hľadá presné odpovede
Hoci výsledky výskumov pôsobia zaujímavo, odborníci upozorňujú, že ide o pomerne komplexnú tému. Nie všetky štúdie dosiahli rovnaké výsledky a časť výskumov pracovala s menším počtom účastníkov.
Dnes však už vieme, že predstava o podobnosti medzi psom a majiteľom nie je úplne vymyslená. Psychológia naznačuje, že pri výbere domácich miláčikov zohrávajú úlohu podvedomé preferencie, známosť a osobnostné nastavenie človeka.
A práve preto môže niekedy pôsobiť, akoby si človek nevybral len psa, ale aj malý odraz vlastnej osobnosti.
