Návod: vstavaná skriňa svojpomocne

Vstavaná skriňa
zdroj: gettyimages.com
...

Nábytok vyrobený domácim majstrom spĺňa maximum predstáv a požiadaviek budúceho užívateľa a je aj výrazne lacnejší, ako nábytok kupovaný v predajni s nábytkom či v interiérovom štúdiu. Takémuto nábytku však musí jeho tvorca mnohokrát odpustiť menšie či väčšie nedostatky, vznikajúce v dôsledku provizória domácej dielne. Medzi najčastejšie vyhľadávané patria návody, tipy a triky na svojpomocnú výrobu vstavanej šatníkovej skrine. Preto sa pokúsime popísať, ako takýto projekt začať, ale hlavne ako ho aj úspešne dokončiť s minimalizáciou spomínaných nedostatkov a to bez ohľadu na to, či ide do chodby alebo kdekoľvek inde.

Precízne zameranie interiéru

Tento krok je nutné vykonať ešte pred samotným započatím navrhovania vonkajšieho dizajnu a vnútorného vybavenia vstavanej skrine. Kvalita meračskej práce bude mať zásadný vplyv na funkčnosť posuvných šatníkových dverí, vnútorného vybavenia – nábytkového kovania (vešiaková tyč, vnútorné nábytkové zásuvky…), rýchlosť výroby a montáže a v neposlednom rade na cenu tohto nábytku. Ide predsa o skriňu na mieru!

  • Na papier si prekreslite zjednodušenú perspektívu stien tej časti miestnosti, do ktorej budete vstavanú šatníkovú skriňu vyrábať. Dôležité je do nákresu nahrubo zakresliť nie len steny, ale všetky ďalšie prvky, ktoré majú vplyv na konštrukciu skrine – elektrické zásuvky, vypínače, zárubne, nástenné ale aj stropné svietidlá, elektrické rozvádzače, dvierka v stenách či pri podlahe z dlažby soklové lišty
  • Šírku a výšku priestoru merajte vždy na troch miestach – šírku merajte pri podlahe (ŠPA, ŠZA), pri strope (ŠPC, ŠZC) a v približnej polovici výšky (ŠPB, ŠZB), výšku merajte na oboch stranách (VPA, VZA, VPC, VZC) a v približnej polovici šírky (VPB, VZB) – výšku je ideálne merať aj v prednej časti – v mieste, kde budú posuvné dvere ale aj v zadnej časti. Hĺbku priestoru zamerajte taktiež na 3 miestach – pri podlahe (HPA, HLA), pri strope (HPC, HZC) a v približnej polovici výšky (HPB, HZB), avšak vždy na každej strane zvlášť. Každú zameranú kótu si zaznačte do náčrtku v milimetroch
  • Všetky prvky zasahujúce do priestoru budúcej skrine (resp. ktoré sú v blízkosti tohto priestoru) zamerajte tak, aby ste poznali rozmer prvku (výšku, šírku, hĺbku), vzdialenosť od podlahy ku spodnej hrane a hornej hrane prvku a vzdialenosť k bočným hranám prvku od bočných stien. Nezabudnite na prvky na strope
  • Posledným krokom pri meraní je identifikovanie veľkosti uhlov v rohoch, ktoré navzájom steny zvierajú – t.j. zistenie (ne)pravouhlosti rohov miestnosti. Na toto meranie existujú dva jednoduché spôsoby. Prvý – priloženie dosky (napríklad z DTD akejkoľvek hrúbky) rozmeru 600 x 600 milimetrov k meranému rohu a zmeranie odchýlky stien oproti doske (pri pravom uhle je odchýlka 0, pretože doska sama o sebe má rohy pravouhlé)  Druhý – naznačenie 600 mm na obe steny zvierajúce meraný uhol a následné zmeranie vzdialenosti od oboch bodov

Aj keď je vhodné vnútorné vybavenie vstavanej šatníkovej skrine premyslieť ešte pred samotným zameraním priestoru kam plánujete vstavaný šatník postaviť, prienik medzi tým, čo naozaj v skrini budete chcieť a tým, čo v skutočnosti budete môcť mať, reálne nájdete až po zakreslení „meračky“. Dôsledným zameraním priestoru ste si otvorili bránu k detailnejšiemu naplánovaniu vnútorného vybavenia šatníka a premysleniu jeho konštrukcie.

Plánovanie konštrukcie vstavaného šatníka s prihliadnutím na jeho cenu

Aká bude cena vstavanej skrine? To závisí od nasledujúcich praktických otázok a odpovedí na ne. Budete si do nového šatníka vešať premoknuté kabáty? Ak áno, uvažujte o zadnom chrbáte zo sololitu. V opačnom prípade je zadný sololitový chrbát zbytočný luxus a domácu výrobu a montáž vstavanej skrine značne skomplikuje a predraží (ak bude na dôvažok vnútorné vybavenie skrine z bielej drevotrieskovej dosky, nebude mať zadný chrbát ani estetickú pridanú hodnotu – biela omietka jednoducho nahradí biely sololitový chrbát skrine.

Budete si do vstavanej skrine odkladať (vychádzkovú, pracovnú, športovú…) obuv, čím bude šatník suplovať aj botník? Kvapkajúca voda časom poškodí spodné dno skrine a následná výmena bude značne komplikovaná. Ak zoberiete do úvahy fakt, že spodné dno neplní žiadnu statickú funkciu (s výnimkou použitia soklovej lišty), môžeme ho kľudne prirovnať k slepému črevu – ak nebude, nebude chýbať a zlacní a zjednoduší sa výroba (montáž) šatníka.

A pri naozaj malých priestoroch, kedy potrebujete ušetriť každý centimeter kubický odkladacích priestorov, môže byť práve tých 18 milimetrov z hrúbky nepoužitého spodného dna rozhodujúcich.

Boky vstavanej skrine sú pri rozumnom plánovaní taktiež položkou, na ktorej sa dá významnejšie ušetriť. Ak idete vyrábať štandardne hlboký vstavaný šatník (600 – 650 mm) na celú výšku miestnosti (cca 2650 milimetrov), rozmery bokov budú 2670 x 650 mm (pripočítajte 20 milimetrov k výške ako rezervu z dôvodu možných nerovností stropu či podlahy), čo znamená 3.48 metra štvorcového použitej drevotrieskovej dosky (pri cene cca 15 eur/m2 zaplatíte len za materiál na boky šatníka okolo 60 eur).

Takéto plnohodnotné boky budete nutne potrebovať, ak neumiestňujete vstavanú skriňu medzi priečky alebo v prípade, že požadujete police s nastaviteľnou výškou. V opačnom prípade si vystačíte s oveľa lacnejšími bočnými lištami šírky 100 milimetrov (v extrémnych prípadoch a pri naozaj rovných stenách sa dá zaobísť dokonca aj bez týchto neplnohodnotných bokov). A koľko ušetríte? 2670 x 100 mm x 2 boky = 0.54 metra štvorcového = 8 eur. Ušetríte viac ako 40 eur.

Určenie hĺbky vnútorného vybavenia vstavanej skrine

Použitím plnohodnotných bokov (t.j. na celú hĺbku vstavanej skrine) ich môžeme zaradiť do vnútorného vybavenia šatníka, naopak použitím bočných líšt sú tieto dielce samostatným konštrukčným prvkom, čo nám dovolí použiť na ich výrobu materiál iného dekoru či prevedenia (vnútro skrine za posuvnými dverami môže byť z najlacnejšej drevotrieskovej dosky, viditeľné boky a horná lišta môžu byť z reprezentatívnejšieho materiálu – dyhovanej drevotrieskovej dosky (wenge, zebrano, dub, javor, jelša, buk…), či striekanej drevovláknitej dosky (MDF dosky lakovanej na vysoký lesk alebo mat)).

V zásade platí, že všetko, čo je za bočnými a hornou lištou (resp. za posuvnými dverami), je vnútorné vybavenie. Bočné lišty slúžia na presný doraz posuvných dverí (t.j. na vyrovnanie nerovností na priečkach), horná lišta slúži tak isto na vyrovnanie nerovností stropu a na montáž hornej vymedzujúcej hliníkovej koľajnice pre posun šatníkových dverí. Preto musíte počítať s tým, že hĺbka vstavanej skrine pozostáva z vnútornej hĺbky (VH – úložný priestor) a hĺbky lišty 100 milimetrov (HL).

Keďže v priestore líšt sa budú posúvať šatníkové dvere je jasné, že vnútorné vybavenie šatníka je možné vyrobiť iba do vnútornej hĺbky. V prípade použitia plnohodnotného boku na celú hĺbku vstavanej skrine musíte taktiež počítať s priestorom pre dvere (vnútorné vybavenie šatníka bude mať hĺbku menšiu o 100 milimetrov ako bok).

Pozrite si šatníkové skrine v týchto e-shopoch:

Aby ste boli s konečným výsledkom (teda s kvalitou prevedenia a s finálnym výzorom vstavanej skrine, ktorú vyrábate svojpomocne) spokojní, presné zameranie priestoru patrí medzi najdôležitejšie prípravné práce jej stavby. Pri vnútornom vybavení vstavaných skríň sa síce takmer každá chyba v meraní či samotnej výrobe dá viac či menej úspešne opraviť (krátke priečky a police a nerovnosti stien zatmeliť, dlhé priečky naopak zrezať…), pri posuvných dverách je priestor na opravy obmedzenejší.

Aj z tohto dôvodu je vhodné rozdeliť výrobu vstavanej skrine do dvoch samostatných fáz – prvá fáza stavby vstavanej skrine by mala zahŕňať výrobu a montáž kompletných „vnútorností“ t.j. vnútorného vybavenia skrine a až druhá samostatná fáza by zahŕňala opätovné premeranie svetlých šírok a výšok vstavanej skrine, výpočet potrebných rozmerov posuvných dverí na vstavané skrine, návrh a konštrukciu posuvných dverí a ich osadenie do hornej a spodnej koľajnice.

Rozmery posuvných dverí pre vstavané skrine

Ako príklad si môžeme zobrať modelovú vstavanú skriňu. V prípade, ak boli steny, podlaha a strop v miestnosti naozaj rovné, budeme vo výpočte rozmerov posuvných dverí narábať iba s dvomi číslami – s výškou 2602 milimetrov a šírkou 1564 milimetrov. Avšak takýto ideálny stav nastane naozaj iba vo výnimočných prípadoch.

Premeraním svetlej šírky (vnútorná šírka medzi bokmi či bočnými lištami) vstavanej skrine v troch bodoch (A. pri podlahe, B. v približnom strede výšky a pri strope C.) a svetlej výšky (medzi spodnou hranou hornej lišty a podlahou, resp. v prípade nepoužitia hornej lišty výška medzi stropom a podlahou) vstavanej skrine v troch bodoch (A. vľavo, B. v približnom strede šírky a vpravo C.) zistíme skutočné rozmery – ak sme vnútro (resp. boky, bočné lišty a hornú lištu) skrine namontovali správne, budú všetky šírky a výšky rovnaké a naopak, ak sme pri montáži neboli príliš presní alebo sme mali pokazenú bublinku vo vodováhe, budú tieto rozmery rôzne.

Pri výpočte šírky posuvných dverí pre vstavané skrine dosadíme do výpočtového vzorca najväčšie namerané číslo, avšak pri výpočte výšky použijeme najmenšie namerané číslo.

Šírka posuvných dverí = (svetlá šírka vstavanej skrine + (šírka použitého profilu + počet dverí – šírka použitého profilu)/počet dverí

Výška posuvných dverí = svetlá výška vstavanej skrine – 45 milimetrov (horná a dolná koľajnica + priestor na manipuláciu pri osádzaní dverí)

Zjednodušene sa dá povedať, že ku svetlej šírke vstavanej skrine sa pripočíta toľkokrát šírka použitého profilu, koľkokrát sa posuvné dvere navzájom prekrývajú a toto číslo sa vydelí počtom dverí na vstavanej skrini.

Montáž posuvných dverí

Prvým krokom k montáži posuvných dverí do vstavanej skrine je montáž hornej koľajnice, ktorej dĺžka sa rovná svetlej šírke vstavanej skrine meranej pri strope miestnosti (v našom prípade 1564 milimetrov). Prednú hranu koľajnice treba zalícovať s prednými hranami bokov, bočných líšt a hornej lišty. Do stropu sa uchytí skrutkami na oboch koncoch vo vzdialenosti približne 80 až 120 milimetrov a ďalej každých približne 500 milimetrov na striedačku do jednej drážky a druhej drážky.

Skrutky nesmieme (hlavne pri stropoch s väčšími nerovnosťami) príliš uťahovať – koľajnice majú tenké steny a môžu sa pod tlakom hlavičiek skrutiek zdeformovať. Spodnú koľajnicu položíme na podlahu zatiaľ bez toho, aby sme ju pripevňovali, nasunieme do nej stopery, jedny dvere nasunieme do zadnej drážky hornej koľajnice a pritlačením dolných koliesok umiestníme dvere taktiež do zadnej drážky spodnej koľajnice.

Posúvaním spodnej koľajnice dopredu a dozadu vycentrujeme posuvné dvere do správnej zvislej polohy a následne ju prichytíme skrutkami (na osi koľajnice) do podlahy – v prípade, ak nie je možné do podlahy vŕtať (napríklad pri podlahovom kúrení), je vhodné spodnú koľajnicu do podlahy prichytiť obojstrannou lepiacou páskou. Poslednou vecou, ktorú musíme spraviť, je vloženie zvyšných posuvných dverí do koľajníc a ich vycentrovanie tak, aby medzi ich bokmi a bokmi skrine nevznikli medzery.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať: