Ryšavý tieň pri plote, prevrátený odpadkový kôš alebo nervózne sliepky v kuríne. Mnohí ľudia si v takých chvíľach myslia, že sa v okolí objavila „drzá“ líška. V skutočnosti však ide o úplne prirodzené správanie zvieraťa, ktoré sa dokáže mimoriadne dobre prispôsobiť životu v blízkosti človeka. Najmä počas jari sa líšky pri domoch objavujú častejšie – dôvodom sú mláďatá a zvýšená potreba potravy.
Jar je pre líšky najnáročnejším obdobím
Líška hrdzavá Líška hrdzavá sa pári počas zimy a mláďatá sa rodia najčastejšie v marci alebo apríli. Samica ich ukrýva v nore, ktorá môže byť vyhrabaná v zemi, pod koreňmi stromov, v húštine alebo niekedy aj pod opustenými stavbami.
Prvé týždne života sú mláďatá úplne odkázané na materské mlieko. Postupne však začínajú prijímať pevnú potravu. Práve koncom jari rastie potreba energie celej líščej rodiny a dospelé jedince musia tráviť viac času hľadaním potravy.
To je hlavný dôvod, prečo sa líšky častejšie pohybujú v okolí dedín, záhrad či hospodárstiev.
Líška nehľadá konflikt, ale ľahko dostupné jedlo
Líšky sú oportunistické všežravce. Znamená to, že si vyberajú potravu podľa toho, čo je práve najjednoduchšie dostupné. Vo voľnej prírode tvoria významnú časť ich jedálnička drobné hlodavce, najmä myši a hraboše. Konzumujú však aj hmyz, vtáky, vajcia, ovocie alebo zdochliny.
Práve preto môžu byť pre poľnohospodárov užitočné, pretože pomáhajú regulovať premnožené hlodavce.
Ak však líška objaví jednoduchší zdroj potravy pri ľudských obydliach, veľmi rýchlo si naň zvykne. Môže ísť o:
- nezabezpečené odpadky
- zvyšky jedla na komposte
- krmivo ponechané vonku pre psy a mačky
- popadané ovocie
- sliepky či kačice v slabo zabezpečenom výbehu
Líška sa pritom nespráva agresívne ani „pomstychtivo“. Jednoducho využíva príležitosť, ktorá si vyžaduje menej energie než lov vo voľnej prírode.
Ako sa líška dostane na pozemok?
Líšky sú veľmi obratné a inteligentné zvieratá. Dokážu sa podhrabať pod plotom, prejsť cez menšie otvory alebo preskočiť nižšie prekážky. Nie je však presné tvrdiť, že bez problémov zvládnu akýkoľvek dvojmetrový plot. Ich schopnosti závisia od terénu, motivácie aj konkrétnej situácie.
Ak majú na pozemku opakovane prístup k potrave, budú sa na miesto pravdepodobne vracať.
Čo líšky priťahuje najčastejšie?
Blízkosť prírody
Domy pri lese, lúkach alebo poliach sa nachádzajú priamo na hranici prirodzeného prostredia líšok.
Hydina a drobné zvieratá
Nedostatočne zabezpečené kuríny môžu byť pre líšku ľahkým zdrojom potravy.
Pach jedla
Líšky majú veľmi citlivý čuch. Pach zvyškov jedla alebo krmiva ich dokáže prilákať z veľkej vzdialenosti.
Ovocie v záhrade
Líšky konzumujú aj rastlinnú potravu. Obľubujú najmä sladké a prezreté ovocie.
Úkryty
Husté kroviská, hromady dreva či opustené stavby im poskytujú bezpečný úkryt.
Ako predísť návštevám líšok?
Odborníci odporúčajú predovšetkým odstrániť zdroje potravy a možnosti úkrytu. Najúčinnejšie opatrenia sú:
- dobre uzatvárateľné odpadkové nádoby
- nenechávať krmivo pre zvieratá vonku cez noc
- pravidelne zbierať popadané ovocie
- zabezpečiť kurín pevným pletivom zapusteným do zeme
- odstrániť možné úkryty na pozemku
Líšky sú na Slovensku voľne žijúcou zverou a ich usmrcovanie alebo odchyt podlieha pravidlám poľovníckeho zákona. Neodporúča sa ich prenasledovať ani plašiť agresívnym spôsobom.
Kedy treba byť opatrný?
Vo väčšine prípadov sa zdravá líška človeku vyhýba. Ak sa však správa nezvyčajne – napríklad sa pohybuje cez deň bez strachu, má výrazne poškodenú srsť alebo pôsobí dezorientovane – môže ísť o choré zviera.
V takom prípade je vhodné kontaktovať miestneho poľovníka, obec alebo veterinárnu správu. Líšky môžu trpieť napríklad svrabom a v minulosti boli významným prenášačom besnoty, hoci Slovensko je dnes oficiálne krajinou bez výskytu tejto choroby u voľne žijúcich zvierat.
Prítomnosť líšky pri dome teda zvyčajne neznamená nebezpečenstvo. Najčastejšie ide len o zviera, ktoré si hľadá jednoduchý zdroj potravy v období, keď musí uživiť svoje mláďatá.
