Kontaminácia pôdy po povodniach môže negatívne ovplyvniť pestovanie aj zdravie. Ako rozpoznať riziko a čo s tým robiť?
Mnohí z nás alebo naši známi sa ocitli v situácii, keď sa cez naše záhrady prehnala masa vody. Niekde len prešla, inde však zanechala všetko, čo so sebou priniesla. Podľa toho, kde sa to stalo, môžeme čeliť riziku, že voda mohla do pôdy priniesť látky, ktoré tam nepatria a môžu byť škodlivé.
Pôvod kontaminácie je rozhodujúci
Tieto látky môžu byť následne absorbované rastlinami a prenesené do plodov, ktoré bežne konzumujeme – či už ide o ovocie alebo zeleninu. Veľa závisí od toho, čo sa nachádza nad nami po toku rieky. Zatiaľ čo v niektorých oblastiach mohlo ísť o horskú rieku pretekajúcu riedko osídlenými územiami bez priemyslu, inde to mohli byť továrne, čerpacie stanice, skládky alebo veľké mestá. Takéto oblasti môžu byť zdrojom kontaminácie ropnými látkami, pesticídmi alebo dokonca splaškami z kanalizácie. Bohužiaľ, ak voda zasiahla naše zásoby, vrátane čerstvej a konzervovanej úrody, je potrebné ich nekonzumovať. Ani dôkladne umyté fľaše so závitmi, ako sú viečka omnia alebo twist, nemusia byť bezpečné, pretože v malých štrbinách okolo viečka sa môžu zadržať nečistoty z povodňovej vody.
Je naša záhrada kontaminovaná?
Nie každá záhrada zasiahnutá povodňou musí nutne trpieť kontamináciou z riečnej alebo potokovej vody. Zistiť to je možné iba laboratórnymi testami. Ak výsledky neukážu výrazné prekročenie limitov, existujú rôzne spôsoby, ako škodlivé látky eliminovať. Môžeme využiť biologické postupy, ako je obohatenie pôdy humusom alebo výsadba rastlín, ktoré viažu ťažké kovy. Ďalšou možnosťou je pridávanie (riedenie) pôdy z nekontaminovaných miest, použitie sorbentov alebo neutralizácia vápnením. Vápnenie páleným alebo dusíkatým vápnom a zakrytie pôdy plachtou zároveň pomôže pôdu dezinfikovať.
Prvá pomoc z vlastných zdrojov
Jedným z prvých domácich testov, ako zistiť, či pôda v záhrade nie je toxická, je tzv. test s žeruchou. Žerucha (Lepidium) sa vysieva do pôdy, ktorá bola postihnutá. Semená môžeme vysiať priamo na záhon, kde vyklíčia za niekoľko dní, alebo do kvetináčov so zemou odobranou z postihnutých miest. Ak rastie bez problémov, situácia nie je až taká zlá. Okrem žeruchy je na prítomnosť nevhodných látok v pôde citlivý aj šalát.
Opatrenia pred pôdnym rozborom
Získať hnoj alebo kompost, ktorý nebol zasiahnutý povodňami, môže byť teraz problematické. Môžeme však ihneď aplikovať vápnenie a vysiať zelené hnojenie, ktoré pomôže znížiť obsah škodlivých prvkov v pôde. Úprava pH pôdy pomocou vápnenia je účinná, pretože pri kyslom pH sa kovy ľahko dostávajú do pestovaných rastlín. Ideálne je použiť granulovaný vápenec, tzv. kriedový, ktorý pôsobí rýchlo po aplikácii, alebo hasené vápno. Vápnenie páleným vápnom môže znížiť znečistenie aj na neutrálnych až slabo zásaditých pôdach s pH okolo 7 a vyšším.
Optimálne hodnoty pH pôd:
- Ľahká pôda: orná pôda 5,5-6,2; trávnaté porasty 5,0-5,5
- Stredná pôda: orná pôda 6,2-6,8; trávnaté porasty 5,5-6,0
- Ťažká pôda: orná pôda 6,5-7,0; trávnaté porasty 6,0-6,5
Kontaminácia ťažkými kovmi
Niektoré rastliny, najmä trávy, ľahko absorbujú ťažké kovy z pôdy. Jednou z možností je použitie ozdobnice (Miscanthus), ktorá viaže kovy do koreňového systému, ale neprenáša ich do nadzemných častí. Tento spôsob je však nákladný a vyžaduje dlhodobé pestovanie. Jednoduchšie riešenie je výsev ozimnej zmesi, napríklad pšenice, jačmeňa, raže s prídavkom ozimnej repky. Tieto rastliny počas zimy a skorého jari vytvoria hustý koreňový systém, ktorý dokáže zachytiť ťažké kovy z pôdy.
Zásoby môžu byť kontaminované
Ak voda zasiahla naše zásoby, vrátane čerstvej a konzervovanej úrody, je potrebné ich nekonzumovať.
Dôslednosť je na mieste
Po ukončení odnožovania a pred metaním je potrebné záhony zbaviť buriny a zelenú hmotu z obilnín, vrátane koreňov, nekompostovať, ale vysušiť a spáliť. Popol by sme nemali vrátiť späť do pôdy (pod stromy, do kompostu, záhonov), ale bezpečne ho zlikvidovať, napríklad prostredníctvom komunálneho odpadu alebo skládok. Ak si nie sme istí, či je pôda a porasty v záhrade v poriadku z toxikologického hľadiska, všetko, čo pohrabeme, vytrháme alebo vykopeme, by malo skončiť v sanačnej jame alebo po vysušení a spálení na skládke. Tento materiál nie je vhodné vracať späť do pôdy prostredníctvom kompostu.
Ak sú v pôde zvyšky ropných produktov, olejov či rozpúšťadiel, rozklad týchto látok podporíme humusom, častým prevzdušňovaním pôdy a pestovaním rýchlo rastúcich rastlín, ako sú obilniny, repka, reďkev olejná a podobne. V prvom roku je dôležité tieto rastliny po zbere nevracať späť do pôdy ani do kompostu.
Ak máte aj vy tipy, ako sa starať o záhradu po povodniach alebo zvládať ekologickú záťaž, podeľte sa s ostatnými! Šírte túto správu tam, kde môže byť užitočná.
Slovenský zväz záhradkárov vyhlásil zbierku na pomoc najviac postihnutým oblastiam a zároveň ponúka pomoc prostredníctvom rizikového fondu určeného na krytie škôd spôsobených živelnými pohromami.
