Vistéria patrí medzi najkrajšie popínavé dreviny, aké môžete mať vo svojej záhrade.
Táto mohutná liana dokáže vytvoriť až polmetrové strapce bielych, ružových alebo fialových kvetov, ktoré okamžite pritiahnu pozornosť.
Aby však bohato kvitla a robila radosť dlhé roky, potrebuje správne miesto aj vhodnú starostlivosť.
Výborne vynikne pri vstupe do domu, na pergole, balkóne či pri stene budovy. Elegantne sa ovíja okolo stĺpov a krásne doplní aj záhradné múriky.
Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovisku chránenom pred vetrom. Ideálne je dopriať jej dostatok priestoru na dominantnom mieste, kde naplno ukáže svoju krásu.
Pri pestovaní je dôležitý pravidelný rez a usmerňovanie výhonkov. Ak sa o ňu budete správne starať, môže sa dožiť aj sto rokov.
Odporúča sa tiež prihnojovanie hnojivami s obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú pevnosť konárov a bohaté kvitnutie.
Ak sa vyhnete základným pestovateľským chybám, vistéria sa stane ozdobou celej záhrady.
Ako vznikol názov vistérie
Latinský názov Wisteria pochádza z východnej časti USA a z oblastí východnej Ázie, odkiaľ táto rastlina pôvodne pochádza.
Do Európy sa dostala približne v roku 1816. Vistéria zahŕňa deväť druhov opadavých listnatých lian z čeľade bôbovitých.
Svoje pomenovanie získala v 19. storočí podľa amerického prírodovedca Caspara Wistara.
Jeho meno sa v angličtine vyslovovalo ako „Wister“, čo sa pravdepodobne stalo základom názvu Wisteria.
Bez pevnej opory sa nezaobíde
Vistéria rastie veľmi bujne a vytvára ovíjavé kmene aj dlhé výhony. Typické sú pre ňu nepárno perovité striedavé listy, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 30 centimetrov.
Keďže nemá úponky ani prísavné korienky, potrebuje pevnú oporu.
Svojimi mladými výhonkami sa ovíja okolo konštrukcie, čo jej prospieva a umožňuje zdravý rast. Práve preto je ideálna na pergoly, treláže či pevné záhradné konštrukcie.
Správna pôda je základ úspechu
Najlepšie prospieva v priepustnej a výživnej pôde, ktorú je vhodné obohatiť kompostom a pieskom. Pôda by mala mať neutrálnu až mierne zásaditú reakciu.
Na výsadbu je najvhodnejšia jar, keď je rastlina ešte bez listov. V tomto období sa totiž jednoduchšie ujíma.
Pri sadení vykopte jamu približne 60 centimetrov hlbokú a asi 50 centimetrov širokú.
Na dno nasypte približne 10 centimetrov štrku, ktorý zabezpečí drenáž a zabráni premokreniu koreňov.
Po jarnej výsadbe je nevyhnutná pravidelná a dostatočná zálievka počas celej vegetačnej sezóny.
Kedy začne kvitnúť
Prvé kvety sa na vistérii objavujú väčšinou po troch až ôsmich rokoch od vysadenia. Záleží však na konkrétnom druhu, spôsobe rozmnožovania, reze aj prihnojovaní.
Aj keď ide o teplomilnú drevinu, v našich podmienkach býva dostatočne mrazuvzdorná. Problém môže nastať len počas veľmi tuhých a dlhých zím.
Aj v prípade namrznutia však rastlina zvyčajne pomerne rýchlo znovu obrazí.
Kvetenstvá vytvárajú previsnuté strapce dlhé od 20 do 80 centimetrov. Kvety sa najčastejšie rozvíjajú postupne zhora nadol, pri niektorých odrodách rozkvitnú naraz.
Vistéria zdobí záhradu najmä od mája do júna a často kvitne opakovane aj počas augusta alebo septembra. Počas kvitnutia navyše rozvoniava široko do okolia.
Na jeseň rastlinu dopĺňajú dlhé ploché sivé plstnaté struky. Treba však myslieť na to, že sú jedovaté.
Preto by nemali zostať v dosahu detí, keďže po požití môžu spôsobiť nepríjemné tráviace ťažkosti. Pri vetre navyše jemne šuštia a ich zvuk pripomína bambusové steblá.
