LISABON 19. novembra (WEBNOVINY) veľmi spokojné. Zhodli sa na tom po piatkovom rokovaní Rady NATO v Lisabone všetci traja predstavitelia Slovenskej republiky – prezident Ivan Gašparovič, minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda aj minister obrany Ľubomír Galko.
Slovenské trio potvrdilo, že nová strategická koncepcia prijatá na dnešnom stretnutí lídrov aliancie v portugalskej metropole, spĺňa požiadavky Bratislavy a zohľadňuje všetky slovenské priority.
Prezident Gašparovič označil piatkové rokovania za „veľký úspech, za ktorým stojí predovšetkým aktivita generálneho tajomníka“ 28-členného bloku Andersa Fogha Rasmussena. Ako podotkol, koncepcia zohľadňuje základné podmienky Slovenska – dodržiavanie „článku päť o ochrane členských štátov, konsenzuálne rozhodovanie v rámci bloku či energetickú bezpečnosť“. Slovenský prezident taktiež ocenil „novú úroveň vzťahov“ v rámci partnerstiev NATO-Rusko či NATO-EÚ.
Gašparovič niekoľkokrát vyzdvihol práve aktuálne aktivity aliancie smerom k Moskve, keďže, ako poznamenal, „studená vojna sa skončila a treba hľadať vzájomnú dôveru“ medzi oboma stranami. Ako následne dodal, „Rusko sa obísť nedá a treba ho preto brať ako rovnocenného partnera“. Podľa slovenského lídra tento príklad dokumentuje posun v myslení a pohľade aliancie na meniaci sa svet, keďže NATO nesmie byť „zahľadené do seba“, dodal Gašparovič.
K piatkovému rokovaniu v lisabonskom kongresovom centre sa stručne vyjadrili aj prítomní ministri. Kým Galko ocenil „mnohé otvorené názory“, ktoré počas rokovania zazneli, Dzurinda poukázal na „dôležitosť politiky otvorených dverí pre krajiny západného Balkánu“ a taktiež ocenil aktivity smerom k Rusku.
Členské štáty sa dohodli na protiraketovom obrannom systéme
Najvyšší predstavitelia členských krajín Severoatlantickej aliancie sa v piatok dohodli na vytvorení nového protiraketového obranného štítu nad Európou a účasť na ňom bude mať aj Rusko. Podľa dohody lídri krajín NATO vytvoria sieť radarov a protiraketových systémov, ktoré vytvoria protibalistický raketový štít rozprestierajúci sa nad celou Európou a možno aj nad časťou územia Ruska.
„Teší ma, že môžem po prvýkrát oznámiť, že sme sa dohodli na vyvinutí raketovej obrannej kapacity, ktorá bude dostatočne silná na to, aby pokryla všetky európske územia a obyvateľstvo ako aj Spojené štáty,“ oznámil po prvom zasadaní v rámci dvojdňového summitu NATO v Lisabone americký prezident Barack Obama.
Rusko v minulosti ostro kritizovalo plán raketovej obrany Spojených štátov amerických, ktorý považovalo za priamu hrozbu. Avšak 28 lídrov krajín NATO dúfa, že si ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva získajú počas jeho sobotňajších rokovaní s alianciou, ktoré sa na tejto úrovni uskutočnia po prvýkrát od roku 2008, keď Moskva viedla vojnu v Gruzínsku.
Šéf NATO Anders Fogh Rasmussen očakáva, že Rusko a spojenci začnú spoločne skúmať možnosť začlenenia Ruska do systému raketovej obrany, čo by mohlo znamenať významné zmiernenie postoja Moskvy. V strategickom koncepte“, ktorý bpl zverejnený v piatok a obsahuje priority NATO na nasledujúce desaťročie, lídri súhlasili s „vyvinutím kapacity na ochranu našich obyvateľov a území proti balistickým raketovým útokom ako kľúčového prvku našej kolektívnej obrany„. „Budeme aktívne spolupracovať na raketovej obrane s Ruskom a ďalšími euroatlantickými partnermi,“ uviedli lídri, ktorí mali prediskutovať detaily tohto systému počas pracovnej večere.
Obama aj Rasmussen vyzvali americký Senát, aby schválil START
Prezident Spojených štátov amerických Barack Obama a Severoatlantická aliancia naliehali v piatok na americký Senát, aby ratifikoval novú jadrovú dohodu s Ruskom, keďže akékoľvek zdržanie by mohlo poškodiť európsku bezpečnosť. Obama naliehal na senátorov, aby ešte tento rok podpísali zmluvu o obmedzení počtu jadrových zbraní START, teda ešte pred tým, ako budúci rok zasadne nový Kongres po tohtoročných voľbách, v ktorých jeho Demokratickú stranu porazili republikáni.
Obama po prvom zasadaní dvojdňového summitu NATO v Lisabone uviedol, že dohoda je „prioritou národnej bezpečnosti“, ale ako dodal, jej podpísanie „nie je o politike“, ale „o národnej bezpečnosti„.
Medzitým generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen pre novinárov uviedol: „Veľmi by som ľutoval, ak by sa ratifikácia zmluvy START odložila. Odloženie ratifikácie… by poškodilo bezpečnosť v Európe,“ povedal Rasmussen. „Dôrazne vyzývam všetky zainteresované strany, aby robili, čo je v ich silách, pre zabezpečenie skorej ratifikácie zmluvy START,“ dodal.
Prezidenti Spojených štátov amerických a Ruska podpísali kľúčovú dohodu o jadrovom odzbrojení 8. apríla v Prahe. Nová dohoda START nahradila Zmluvu o obmedzení počtu strategických zbraní (START) z roku 1991, ktorú podpísali Vladimir Putin a George Bush a ktorej platnosť vypršala 5. decembra 2009. Nová dohoda obmedzuje počet rozmiestnených bojových hlavíc oboch krajín na 1 550, čo je asi o 30 percent menej ako limit stanovený v roku 2002 v zmluve SORT. Výrazne sa zníži aj počet nosičov, teda bombardérov, ponoriek a rakiet, kde sú nové limity stanovené na 700 kusov. Záväzky stanovené v zmluve musia oba štáty splniť do siedmich rokov.