Analýza štátnych ochranárov a slovenských vedcov je plná chýb, lesníci chcú odpovede na otázky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Strom.jpg
Foto: ilustračné, SITA/Radoslav Maťaš

BRATISLAVA 22. októbra (WebNoviny.sk) – Analýza Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) a Slovenskej akadémie vied (SAV), podľa ktorej bezzásahové zóny nie sú významným zdrojom lykožrútovej kalamity a príčinou rozpadu smrečín, sa vyznačuje množstvom zásadných chýb, neprofesionalitou a nedôslednosťou.

Deväť odborných otázok

Tvrdí to generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Hlavoň, podľa ktorého k tomuto materiálu nie je možné zaujať odborné stanovisko. Hlavoň v otvorenom liste žiada od autorov analýzy odpoveď na deväť odborných otázok.

Odpovede na ne by ukázali, či tento materiál „vyhovuje parametrom kladeným na analytické práce“. „Verejnosti sa opäť poskytuje materiál, ktorý nie je riadne vyargumentovaný, pripravený, nezodpovedá pravidlám publikovateľnosti a vrhá svetlo neprofesionality na celý lesnícky výskum a jeho aktérov,“ píše v liste Hlavoň.

Ústav ekológie lesa SAV a ŠOP analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov a bezzásahovými územiami. Zo 117 skúmaných rezervácií sa len v deviatich prípadoch preukázalo, že odumieranie sa začalo v rezervácii.

Odumieranie začalo aj mimo rezervácie

Až v 72 prípadoch sa preukázalo, že odumieranie smreka sa začalo mimo rezervácie a následne sa rozšírilo do okolia, neraz aj do bezzásahového územia. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity neobstojí.

Na analýze vzťahu medzi bezzásahovým princípom a rozpadom smreka začali odborníci zo SAV a ŠOP SR pracovať minulý rok. Zamerali sa na rezervácie s bezzásahovým režimom. Sústredili sa na lokality, v ktorých prevláda smrek a zároveň stromy spĺňajú vhodný vek pre lykožrúta smrekového.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie SAV Slovenská akadémia viedŠOP Štátna ochrana prírody