Kto sa chce po horách pohybovať bezpečne a vyvarovať sa úrazov a poškodenia kĺbov i svalov, musí sa naučiť správnu techniku chôdze. Ak sa nechce učiť „za pochodu,“ mal by si správnu chôdzu najskôr natrénovať.
Do kopca
Pri chôdzi do kopca preferujeme malé kroky, pri ktorých sa koleno menej ohýba a teda aj menej zaťažuje. Pri väčších krokoch, ktorým sa niekedy nevyhneme, treba dbať na to, aby spodná noha, z ktorej sa odrážame, vyvinula dostatočnú odrazovú silu.
V miernejšom teréne je dobré našľapovať na celú nohu, aby sme toľko nezaťažovali lýtkové svalstvo. Pri pomalej chôdzi do kopca sa telo kolíše a ťažisko sa prenáša. Odporúča sa preto mierny predklon, ktorý dopomáha k plynulejšej chôdzi.
Pri výstupe strmším terénom sa má v rámci možností našľapovať na celú nohu (ak sú k dispozícii schody). Inak používame iba predná časť chodidla a päta zostáva voľná.
Ďalším spôsobom je chôdza šikmo stranou, kedy sa opäť snažíme stúpať na celú nohu. Výhodou je, že sa noha nemusí toľko ohýbať v členku.
Z kopca
Rovnako ako pri chôdzi do kopca sa pri chôdzi z kopca odporúčajú malé kroky a pomalá chôdza. Pri malých krokoch totiž dochádza k menšiemu zaťaženiu a nie je potrebné tak namáhať kolená veľkým ohýbaním.
Podľa viacerých špecializovaných serverov je pri chôdzi z kopca najvýhodnejšie našľapovať prednou časťou chodidla. To zabezpečí lepší odraz a kratší kontakt s podložkou, čím sa šetria kolená. Zároveň sa tak pri chôdzi lepšie udržuje rovnováha.
Vylúčené nie je ani používanie iného typu chôdze a podľa povahy nerovností došľapovať na pätu (ak je plocha rovná – schody) alebo stredom nohy ( výčnelky). Najlepším riešením je meniť pri zostupe techniku chôdze podľa členitosti povrchu.
Veľmi výhodným spôsobom zostupu je využívanie takzvaných serpentín, kedy sa striedavo mení šikmý smer zostupu z jednej strany na druhú. Chodec síce prejde dlhšiu vzdialenosť a zostup tak trvá dlhšie, chôdza je ale pohodlnejšia, pretože si vyžaduje len polovičný brzdný výkon.
Používanie palíc pri chôdzi
V súčasnosti už nie je neobvyklé stretnúť na túre turistov používajúcich pri chôdzi špeciálne palice. Palice ušetria používateľovi časť sily a pomôžu mu držať rovnováhu. To je dôležité najmä pri nosení ťažších nákladov alebo pri chôdzi z kopca.
Pri chôdzi z kopca by sa mali používať dlhšie palice (zhruba 2/3 telesnej výšky a viac). O palice by sme sa mali vlastne opierať, najlepšie dlaňami. Pri chôdzi do kopca sa odporúčajú kratšie palice (maximálne 2/3 výšky), čím sa dosiahne výraznejšie odľahčenie. Ruky by mali byť čo najviac natiahnuté pred telom a jemne ja do strán.
Pre natrénovanie správnej chôdze sa odporúča používanie iba jednej palice, kde dochádza len k odľahčeniu pri chôdzi a nie výraznej podpory pri udržiavaní rovnováhy.