Ak by nebolo zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tak by bol Ježiš len zaujímavou historickou osobnosťou či filozofom, nie vykupiteľom. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol teológ a italianista Ľubomír Švorca.
Bez zmŕtvychvstania by sa podľa jeho slov nič nezmenilo a ľudia by zostali v hriechu. Samotné kresťanstvo by bolo len nejakým filozofickým smerom a nemalo by v skutočnosti hlbší zmysel. Pripomenul v tejto súvislosti aj slová apoštola Pavla, ktoré hovoria, že „keby nebolo vzkriesenia, naša viera by bola márna“.
Posolstvo Veľkej noci
Švorca vysvetlil, že najhlbším posolstvom Veľkej noci je život, víťazstvo nad smrťou a nádej. Ako uviedol, ukrižovanie Ježiša Krista je v podstate tá najhoršia vec, aká sa mohla stať.
„Boh, ktorý sa chcel podeliť s ľuďmi o svoju lásku, poslal na svet svojho jediného syna a ľudia ho zabili tým najpotupnejším spôsobom. Tento najohavnejší čin ľudských dejín sa však premenil na tajomstvo spásy,“ uviedol Švorca s tým, že sa to z pohľadu kresťanstva premenilo na to, že ľudia majú prístup k večnému životu.
Vianoce sú „narodeninová párty“, Veľká noc je „happy end“
Švorca podotkol, že Veľká noc je najdôležitejším kresťanským sviatkom, aj keď sa mnohí domnievajú, že sú to Vianoce. „Povedal by som to možno tak zľahčene, že Vianoce sú taká narodeninová párty, kde sa tešíme z toho, že niekto prišiel na svet, a nebol to hocikto. Kresťanstvo verí, že to bol Boh,“ uviedol teológ.
Veľká noc je podľa neho „happy endom“, keď to všetko dostalo zmysel a keď všetko vyvrcholilo šťastným koncom. Súčasne podotkol, že Veľká noc je aj z historického hľadiska starším sviatkom ako Vianoce, pričom jej korene siahajú do židovského sviatku Pesach.
„Veľká noc je silná práve v tom, že až zmŕtvychvstanie dáva celému príbehu zmysel. Lebo nič by sa nezmenilo ani z pohľadu kresťanstva, keď sa narodil Boží syn. Človek by aj tak pykal za svoje hriechy a nedostal by prístup k večnému životu,“ vysvetlil Švorca.
Súčasne to je ten dôvod, prečo sa práve Veľká noc z pohľadu kresťanstva slávi ako najväčší sviatok. „Možno pre neveriacich ľudí môže byť sviatkom premeny, ale tiež oslavy nového života,“ doplnil teológ.
Symbolika prázdneho hrobu
Za jeden z hlavných znakov zmŕtvychvstania sa považuje nájdenie Ježišovho prázdneho hrobu. Švorca priblížil, že prázdny hrob je súčasne jedno z najnavštevovanejších miest na svete a ročne k nemu príde minimálne milión pútnikov.
Ako podotkol, väčšinou sa chodíme pozerať na nejaké miesta, kde niečo vidíme a máme zážitok. V tomto prípade sa idú ľudia pozerať na prázdny hrob, aby videli, že tam naozaj prakticky nič nie je.
„Ak by sa však našli kosti Ježiša Krista, tak by sa teológovia museli ospravedlniť, že zavádzali, a že to celé nedáva už zmysel,“ dodal Švorca. Súčasne vysvetlil, ako sa tradícia prázdneho hrobu prenáša aj k nám na Slovensko.
Slzy a plač stále patria k našej porušenej každodennosti, pripomína evanjelická cirkev
„Najmä teda po obradoch Veľkého piatku, najmä cez Bielu sobotu, sú božie hroby vyzdobené a ľudia chodia do kostolov a v tichosti sa modlia. Veľký piatok je naozaj dňom, keď paradoxne hovorí najviac ticho a mlčanie,“ uviedol teológ.
Hovorí to podľa neho o tom, že niekedy práve v tej najväčšej bezmocnosti, beznádeji a utrpení sa dejú tie najväčšie veci a prichádza najväčšia transformácia. „Je to silným odkazom aj pre naše životy. Paradoxne, keď sme najviac na dne, tak sa najviac posúvame. Málokto sa posúva vtedy, keď je na vrchole a všetko sa mu darí,“ uzavrel Švorca.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- aký je historický a duchovný základ Veľkej noci
- ako vyzerala Posledná večera
- aká je symbolika umývania nôh a jedál počas Poslednej večere
- v čom sa líšia evanjeliá, ak ide o opis prázdneho hrobu
- čo symbolizujú šibačka a oblievačka a aký je ich pôvod
- či je šibačka a oblievačka v rozpore s kresťanskou vierou
- prečo sú bahniatka symbolom Veľkej noci
- ako vyzerá Veľká noc v Taliansku
- v čom sa líši Pasquetta od slovenského Veľkonočného pondelka
- aký má Veľká noc zmysel pre ľudí, ktorí sa nehlásia k viere
