100 dní Bidena: Vo vzťahu k Číne nadviazal na Trumpa, s Ruskom prehĺbil zlé vzťahy, ale inak je to žiaduca nuda (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Joe Biden
Prezident USA Joe Biden. Foto: SITA/AP

Trvalo to nezvyčajne dlho, najdlhšie za posledných 100 rokov. Prvá tlačová konferencia prezidenta USA sa uskutočnila až po 65 dňoch od príchodu do Bieleho domu. Objavili sa špekulácie, že Joe Biden (78) sa vyhýba bezprostrednému kontaktu s médiami kvôli slabej výdrží a zhoršujúcim sa kognitívnych schopnostiam.

Je pravda, že zoči-voči skôr priateľsky naladeným reportérom podal podpriemerný výkon. Bol nesústredený, zamotával sa do svojich úvah, komolil posolstvá. V istom momente dokonca nedokončil vetu, mrmlúc „anyway…“ („každopádne“).

Joe Biden však taký bol vždy. Má tendenciu rozprávať obšírne, preskakovať z témy na tému, dávať myšlienkam voľný priebeh, preto sám seba niekedy zaženie do kúta.
Po 100 dňoch v úrade je však isté, že úrad prezidenta celkom určite neriadi slaboduchý, alebo nesvojprávny človek.

Má cit pre ducha doby

Vetrami ošľahaný Biden rozumie politickým vektorom a má cit pre „ducha doby“. Nie je náhoda, že v politike sa úspešne drží 50 rokov. Doma razí populárnu agendu a zatiaľ je úspešný.

Proti čínskemu vírusu sa v USA podalo už 200 miliónov vakcín, očkovanie sa sprístupnilo všetkým nad 16 rokov. Na verejné rozpočty idú masívne výdavky.

Kongres už schválil záchranný plán 1,9 bilióna dolárov na pomoc ekonomike, na infraštruktúru navrhujú vyčleniť ďalšie dva bilióny a na vzdelávanie a boj proti chudobe 1,8 bilióna dolárov.

Ide o populárne progresívne opatrenia, ktoré však podľa prieskumu Monmouth University z 25. apríla majú širšiu podporu dvoch z troch Američanov.

Kondícia americkej ekonomiky sa zlepšuje

Demokrati diktujú tempo, republikáni sa zmietajú v občianskej vojne medzi „trumpovcami“ a „antitrumpovcami“. Tak či onak, americký verejný dlh sa nebezpečne šponuje a konzervatívni ekonómia varujú, že raz bude musieť niekto zaplatiť účet.

Zatiaľ sa však kondícia americkej ekonomiky zlepšuje, klesá počet nezamestnaných a rastie priemyselná produkcia. Pandémia a ďalšie udalosti však prehlušili krízu na južnej hranici USA.

Joe Biden, aj pod vplyvom ľavicového krídla demokratov, sľuboval „humánnejšie“ zaobchádzanie s migrantmi na hraniciach a „cestu k občianstvu“ pre viac ako 10 miliónov ilegálnych imigrantov, ktorí žijú v USA. Dobrá vôľa a idealizmus však zjavne nestačia.

Tému migračnej krízy prešibane delegoval

„Prívetivejšia tvár USA“ sa zjavne stala pozvánkou pre tisíce prišelcov zo Strednej Ameriky. Za prvé dva mesiace roku 2021 sa ich pokúsilo na územie USA dostať až 180 tisíc, teda viac ako dvojnásobok oproti tomu istému obdobiu počas vlaňajška.

Priaznivo naklonené mainstreamové média Bidena skôr šetrili, takže zatiaľ problém „ustál“. Nepopulárnu tému migračnej krízy prešibane delegoval na svoju viceprezidentku Kamalu Harris a venoval sa už spomínaným populárnym témam štedrých sociálnych programov.

Vo vzťahu k Číne nadviazal na Trumpa

V zahraničnej politike sa žoviálny Biden vrátil k stratégii budovania medzinárodných spojenectiev v NATO i v Pacifiku. Vo vzťahu k Číne však jeho administratíva nadviazala na Trumpovu jastrabiu politiku.

Hádka v priamom prenose medzi americkou a čínskou delegáciou v meste Anchorage na Aljaške 20. marca ukázala, že veľmoci sa už fakticky nachádzajú v stave studenej vojny.

Trump chcel čínskych súdruhov „povaliť“ cez clá a tarify na import. Biden sa systematicky snaží vytvoriť širokú koalíciu krajín, ktoré v tichomorskej oblasti cítia hrozbu totalitného a agresívneho Pekingu (Austrália, India, Japonsko, Vietnam).

Prvou skúškou Bidenovho odhodlania môže byť Taiwan. Malý, ale strategický, ostrovček vyhlasuje stále sebavedomejšia Čína dlhodobo za svoje teritórium, pričom USA kontinuálne vyjadrujú podporu jeho územnej integrite.

Prehĺbil už aj tak zlé vzťahy s Ruskom

Americký prezident v televíznom rozhovore pripustil, že ruského prezidenta Putina považuje za vraha. Silácka rétorika však nič nepriniesla, len prehĺbila už beztak zlé vzťahy.

Američania sa po 20 rokov sťahujú z najdlhšie trvajúceho vojenského konfliktu. Podobne ako Britské impérium na konci 19. storočia a Sovietsky zväz na konci 20. storočia, ich ozbrojené sily odchádzajú z Afganistanu.

Kritické hlasy tvrdia, že tento krok prinesie nestabilitu v regióne, víťazstvo Talibanu a ohrozenie dlhodobých amerických záujmov. Exminister zahraničia USA Collin Powell však naopak poukázal, že odchod z Kábulu je nevyhnutný a v krajine „sme urobili, čo sa dalo“.

Za rozhodnutím okrem tlaku verejnej mienky je aj poznanie, že USA nie sú všemocné a musia šetriť energiu, peniaze a silu v pálčivejších oblastiach sveta.

Príjemná žiaduca nuda

Bidenových prvých 100 dní v úrade je tak príjemná, možno až žiaduca nuda. Jediné, čím možno prekvapil je menšie úsilie byť konsenzuálnym prezidentom. Menej hľadá prienik s republikánmi a pomerne rozhodne sa postavil za progresívnu, ľavicovú agendu v hospodárskych a kultúrnych témach.

Keď však politiku 78-ročného abstinenta írskeho pôvodu rozmeníme na drobné, za tvrdý postoj k Číne, prípadne masívne rozdávanie peňazí by sa nemusel hanbiť ani jeho nepredvídateľný predchodca.

Autor článku Juraj Kríž študoval anglistiku, amerikanistiku a históriu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dlhodobo sa venuje americkej a britskej politike.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Calvin HarrisJoe Biden
Firmy a inštitúcie Biely dom