Tvrdenia premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), že nemocnice v rukách súkromníkov v boji proti pandémii nového koronavírusu dostatočne nepomáhajú, štatistiky nepotvrdili. Čo sa týka hospitalizovaných pacientov, všetky nemocnice využívajú svoju kapacitu približne rovnako.
Táto kritika však vzbudila veľa negatívnych reakcií, najmä od rôznych zdravotníckych združení. Miesto hľadania spôsobov efektívnejšej spolupráce medzi štátnymi a neštátnymi nemocnicami sa podľa nich v kritickej situácii ukazuje prstom, navyše neprávom.
Z kolabujúcich nemocníc obviňujú súkromníkov, tí sa urputne bránia. Štatistiky ukázali, kde je pravda
Medzitým v niektorých častiach Slovenska chýba už nielen personál, ale aj voľné lôžka. Pomôcť by malo reprofilizovanie nemocníc na takzvané červené, ktoré prijímajú len pacientov s ochorením COVID-19.
Štátne aj neštátne rovnako
Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) vidí v tom, že sa Ministerstvo zdravotníctva SR snaží koordinovať proces hospitalizácii pacientov, dobrý krok. Ďalšími slovami však upozorňuje na to, že vyjadrenia premiéra neboli na mieste.
„Bez poznania dát o počtoch hospitalizácií je ťažké urobiť záver, že by súkromné zariadenia menej pomáhali s COVIDovými pacientmi,“ vysvetľuje Zachar. A tie zrejme Matovič k dispozícii nemal, nakoľko údaje o hospitalizáciách jeho tvrdenia vyvracajú.
Galantská nemocnica už poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť výhradne pre pacientov s ochorením COVID-19 (foto)
Len v zdravotníckych zariadeniach patriacich pod Asociáciu nemocníc Slovenska (ANS) bolo k 5. januáru hospitalizovaných 44,1 percent zo všetkých pacientov hospitalizovaných pre ochorenie COVID-19.
Štatistiky ďalej hovoria, že štátne nemocnice boli ku koncu roka vyťažené na 66,69 percenta, neštátne na 64,87 percenta. Napriek tomu sa Zachar prikláňa k názoru, že nemocnice naozaj musia viac spolupracovať.
Musia spolupracovať
„Solidarita naprieč nemocnicami bez rozdielu toho, či sú v rukách štátu, žúp, miest, neziskoviek či súkromných subjektov, je v tejto krízovej situácii pre pacienta veľmi dôležitá,“ uviedol analytik z INEKO a ďalej vysvetlil, prečo sa zdá, že štátne nemocnice sú na tom horšie.
Podľa jeho slov treba zobrať do úvahy, že takmer v každej štátnej fakultnej a univerzitnej nemocnici je infekčné oddelenie alebo pneumológia, ktoré sú pre liečenie pacientov s ochorením COVID-19 najvhodnejšie, najmä z hľadiska špecializácie personálu.
Ambulantní lekári v Trnavskom kraji chcú znížiť tlak na nemocnice, budú pracovať dlhšie
„Preto je logické, keď pacienti s COVID-19 smerujú najprv tam,“ dodal Zachar. Po vyčerpaní ich kapacít však treba, aby pomáhali aj také nemocnice, ktoré dané oddelenia nemajú.
Zo všeobecných nemocníc napríklad majú infekčné oddelenia len v Michalovciach a Lučenci a pľúcne v Trebišove a Bojniciach.
Na pokraji kolapsu
Martin Smatana, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky (IZP), si rovnako myslí, že všetky nemocnice, aj tie ktoré nie sú v rukách štátu, poskytujú od začiatku pandémie dostatočnú zdravotnú starostlivosť pacientom s COVID-19.
„Nerozprávame sa ale len o nemocniciach. Zoberme si, že veľké množstvo PCR testov, ktoré vykonávajú súkromné laboratóriá, väčšina mobilných odberových miest je taktiež súkromná a o ambulantných lekároch ani nehovorím,“ vysvetľuje Smatana.
Nemocnica Košice - Šaca reprofilizovala lôžka, COVID oddelenie je vyťažené na sto percent
Dodáva, že štátne nemocnice nie sú vyťažené viac. Veľká časť neštátnych nemocníc má totiž podľa neho v niektorých regiónoch doslova monopol a pacienti sú v nej automaticky hospitalizovaní bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom.
„Viacero nemocníc Asociácie nemocníc Slovenska sa tak ocitlo doslova v epicentre pandémie a taktiež boli na pokraji kolapsu pri starostlivosti o infikovaných pacientov,“ upozorňuje Smatana na príklade Bardejova alebo Oravy.
Červené nemocnice
Riešenie podľa rezortu zdravotníctva predstavujú červené nemocnice. Teda reprofilizácia ústavných zdravotníckych zariadení tak, aby riešili len pacientov s COVID-19. Zatiaľ ňou prešli nemocnice v Galante, Handlovej, Novom Meste nad Váhom, Krompachoch či Zlatých Moravciach.
Zmena nemocníc na červené by podľa Smatanu mala byť až úplne posledným krokom. Hovorí, že ak sa postupne reprofilizujú aj ďalšie nemocnice, tak sa výrazne obmedzí dostupnosť ostatnej zdravotnej starostlivosti.
Upozorňuje tiež na to, že na Slovensku nie je primárny problém počet nemocničných postelí, ale nedostatok personálu. Už v roku 2019 sa prezentovala štatistika, podľa ktorej v slovenských nemocniciach chýba viac ako 2 700 lekárov a 3 100 sestier.
Situácia v Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici sa stabilizuje a očkovanie výrazne napreduje
Ak k tomu podľa Smatanu prirátame práceneschopný personál kvôli COVID-19, je zrejmé, že výpadky boli v doterajšej situácii kľúčové. „Personál a jeho možnosti sú limitujúcim faktorom v poskytovaní starostlivosti o COVID pacientov,“ dodal.
Znamená to, že reprofilizované by určite nemali byť všetky nemocnice, mali by sa riadiť podľa daného regiónu a možností. Zároveň, keďže chýba školený personál, ktorý vie obsluhovať napríklad pľúcne ventilátory, reprofilizácia naozaj nie je riešením problému.
Čo by pomohlo?
Podľa Smatanu už v dnešnej kritickej situácii nezostáva veľa možností, ako by sa ju dalo výrazne zvrátiť. Zostáva na ľuďoch, aby sa správali zodpovedne a dodržiavali preventívne opatrenia, ako aj na zdravotníkoch, aby zvládli starostlivosť o pribúdajúcich pacientov.
Lekári v Bratislavskom kraji budú poskytovať telefónne konzultácie, stav pacientov bude monitorovaný
„A samozrejme, aby sa čo najrýchlejšie rozbehlo masívne očkovanie celej populácie. Dovtedy verím, že tvrdé opatrenia spojené s ich vymáhaním a cieleným testovaním nám zabezpečia, aby denne nezomierali desiatky ľudí zbytočne,“ povedal Smatana.
Na záver dodal, že je načase, aby vláda prestala nezmyselne vytvárať či hľadať vinníkov a radšej podnikla kroky, ktoré naopak celému sektoru pomôžu túto situáciu zvládnuť. „Inak riskuje, že stratí dôveru poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a samotných zdravotníkov,“ povedal.
