Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, nebol ešte na začiatku 20. storočia tradičnou súčasťou sviatkov na dedinách na Spiši. V dreveniciach často visel zo stropu jeho predchodca, takzvaný polazník. Ako pre agentúru SITA vysvetlil správca skanzenu v Starej Ľubovni Dušan Janický, ľudia si ho vyrábali sami, zo slamy. Ozdobovali ho krepovými ružami, či farebnými papierikmi.
Polazník nebol len dekoráciou, ale aj poďakovaním za úrodu. „Bol zavesený nad vianočným stolom, kde sa stolovalo, teda tam, kde sa schádzali všetci. Stál väčšinou diagonálne od topeniska, v rohu, kde mali v dreveniciach svätý kút,“ ozrejmil Janický. Neskôr sa podľa jeho slov používal aj spomínaný stromček, jedlička alebo smrek. Mnohokrát bol zavesený dole hlavou.
Ozdoby si ľudia vyrábali doma
„Ako ozdoby používali kedysi slamené jednoduché ozdoby. Išlo napríklad o oriešok obalený v alobale, či jabĺčko zavesené na šnúrke. Stromček rovnako visel nad stolom, kde sa stravovalo,“ dodal. Ozdoby si totiž v minulosti ľudia nekupovali, ale vyrábali si ich doma z toho, čo mali bežne. Prevládali tak prírodné materiály.